Ale aj malé kvapky prinášajú potešenie. Všetkým Vám, ktorí ste touto kvapkou, želám veľa trpezlivosti, radosti, pokoja a odvahy. Lebo v živote nejde všetko ako po masle.
Dnes je veľmi aktuálnou téma rastúcej nezamestnanosti. Na nedávnej diskusii s občanmi mi zástupca mladej generácie povedal:„Jediná cesta k zníženiu až k zrušeniu nezamestnanosti je vrátiť také podmienky, v ktorých sme o nezamestnanosti v praxi nechyrovali, čítali o nej len v knihách a videli ju v starých filmoch. Zaviesť znovu základné ľudské právo - právo na prácu a na odmenu za ňu.“ Asi s tým mnohí nebudú súhlasiť, ale rozhodne sa nad tým treba zamyslieť.
Ako často sa navrhujú nové znenia zákonov? Podľa koho a pre koho majú tieto zákony slúžiť? Sú to zákony pre občanov? Neslúžia len potrebám politických strán alebo potrebám poslancov? Ak niekto zistí, že to nefunguje tak poďme, rýchlo urobíme novelizáciu.
Občan sa ľahko môže presvedčiť, ako to funguje v praxi, a preto niet sa mu čo čudovať, že veľakrát už rezignuje.
Pred mesiacom som podala žiadosť (nie je teraz dôležité akú) a dosiaľ neprišla žiadna odpoveď. Volám na úrad a informujem sa, včera sme boli na úrade osobne. Povedali ste, že ste žiadnu žiadosť ešte nedostali, lebo by bola v systému.
Mám podací lístok z pošty, odkiaľ som Vám to poslala doporučene. Máte predsa tridsať dní na vybavenie, ale aj tridsať dní už uplynulo.
Skúste zavolať za pol hodinu, znie odpoveď pani úradníčky. Volám o pol hodinu.
Áno, môžete prísť, máte to hotové.
U koho si to máme prevziať?
V klientskej zóne.
Áno, mali sme to pripravené. Len list obsahoval dátum toho dňa, keď sme žiadosť urgovali. Ak by sme to neurgovali, bolo by to pripravené?
Idem na ďalší úrad. Už z diaľky vidím, že pred dverami stojí mladá dáma a oznamuje: Je zatvorené, majú prestávku. Obedňajšiu prestávku? Od 11, 15 hod až do 12, 00 hod je obedňajšia prestávka? Je to aj na internete. Služby občanom. Sotva prídu do práce a už majú obedňajšiu prestávku? A tomu sa povie prestávka v zmysle Zákonníka práce.
A som na ďalšom úrade.
Nie, informuje ma mladá pracovníčka s úsmevom. U nás to dnes nevybavíte, potrebujete výpis ........a bez toho to nepôjde.
Čo úrad to iný výklad zákona, skúšam ďalej u rovnakej inštitúcie na inom konci mesta a s inou pracovníčkou.
V poriadku, reaguje mladá pracovníčka s úsmevom, všetko, čo potrebujeme, aby sme Vás vybavili, máte, bude to na počkanie hotové.
Pokračujem v ďalšom vybavovaní tentokrát na ministerstve. Na vrátnici oznamujem meno pracovníčky, za ktorou idem. Mládenec mi ukáže na telefón, zavolajte si.
Na druhom konci sa ozve silný hlas a oznamuje náš úrad prepustil veľa úradníkov, teraz je nás málo a nemáme čas prísť ani na vrátnicu. Prídem si pre to k Vám hore. nedám sa.
Ale nie, nemôžete, nepustíme Vás sem. My máme na to predpis.
Prichádzam na vrátnicu ďalšieho ministerstva rovnaký postup, zavolajte si, prídu po Vás, čakám, nikto nechodí. A nechodí.
Skúste si zavolať Vy. My sme už volali, mali si po Vás prísť.
Skúšam to ja. Podarilo sa, našla som pána úradníka, áno nechajte to na podateľni.
Na podateľni nikto nie je a nikto ani nevie, či tam vôbec niekto dnes bol. Konečne prichádza pani z podateľne. Predkladám materiály pre pána štátneho úradníka.
Nuž tak na toto pripravujeme zákony? Ako to má potom občan vybaviť? Stále nové a nové zmeny. Stále nové a nové prepúšťanie.
A pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny SR v parlamente vyhlási, že prijmú nových pracovníkov. Ale pán minister, to by bola chyba, veď to robíte 23 rokov, ale ak nemajú pracovníci zaručené právo na ľudskú dôstojnosť, právo na prácu a odmenu za ňu, tak nebudú vedieť poriadne pracovať, lebo denne majú strach, kedy im prácu vezmú.
