To je len úvodná časť antimobbingového zákona, ktorú mi poslali kolegovia z Nemecka. Tento zákon prijali v Srbsku. Zaradili sa medzi krajiny, kde sa uplatňuje firemná kultúra na pracovisku.
U nás na Slovensku, keď Vás začnú vytláčať z pracoviska, Vám poradia, nikto Ti nekáže tam zostať, nájdi si inú prácu. Akoby to bolo také jednoduché. Prečo si túto prácu nehľadá mobér? Prečo vytláča slušných a kvalitných zamestnancov? Prečo sa na to všetci pozerajú a nikto nepovie ani slovo? Je lepšie skončiť na invalidnom dôchodku? Rany na duši sú silnejšie ako na tele.
Na Slovensku sa veselo novelizujú zákony len, aby vyhovovali mobérovi. A tento ich vie, ale riadne zneužívať.
Najnovšie správy z politiky ukazujú, ako sa nám rozpadajú politické strany. Samotní lídri, ktorí už v politike majú svoje meno, odchádzajú. Aj to svedčí, akú firemnú kultúru si tu nastavili počas 23 rokov. Žiaľ zabudli, že vývoj medziľudských vzťahov sa posunul.
Rovnako na to zabúdajú páni štátni úradníci na Ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, kde sa len diskutuje a diskutuje a skutky sú v nedohľadne. A k tomu pomáhajú aj médiá, ktoré majú svoje pravidelné diskusné relácie. A potom pani redaktorka sleduje čas, rýchlo, rýchlo už nehovorte, lebo je koniec relácie. A ak dobre počúvate, zistíte, že nič Vám z diskusie nevyplýva, štát občanom nepomáha a stále dokola a dokola. Systém sa nastavil proti občanovi. A to vyhovuje mobérom.
Vytáčam číslo, na druhej strane sa monotónne ozýva zvonenie, nikto to neberie. Skúšam znovu. Super, podarilo sa, a rovno je to zamestnávateľ. Informujem ho o našej medzinárodnej spolupráci s krajinami, kde si vážia prácu človeka. Ako je to u Vás? Žijete stále v stereotype už 23 rokov. Mohutný hlas mi oznamuje, že oni nemajú záujem o moju pomoc, oni nepotrebujú, aby niekto systém menil. Im vyhovuje, že ľudia pracujú ako otroci. Ráno sa zatvoria do klietky a odtiaľ odchádzajú v podvečerných hodinách. A komu sa nepáči, nemusí tu pracovať. Pribudol nám do nášho monitoringu ďalší zamestnávateľ, kde nie je kultúra na pracovisku.
Na pondelkovom stretnutí v KC Dunaj v Bratislave mi pani Dubovcová, verejný ochranca práv, odpovedala, že majú kompetenciu preskúmať, či je na pracovisku mobbing len v štátnej správe. Moje skúsenosti ukazujú, že občania sú sklamaní, ako ich tam vybavia.
Hlavne, že sme si v pondelok večer zase dobre podiskutovali, čo si chválili aj prítomní Rómovia. Prečo by si to nechválili, každý človek je rád, keď ho niekto vypočuje. Poďme ďalej a čo skutky. Aké skutky z diskusie vyplynuli? V tomto volebnom období sa znovu nikam nepohneme v rómskej reforme. Joooojooojooj, to by som tu nemala napísať.
Prihlásim sa do práce, pošlem všetky doklady, ktoré požadujú a oni mi ani neodpovedia, hovorí mladá, sympatická Rómka. Aspoň mi mohli oznámiť aj zápornú odpoveď. Nie, nie, toto nie je kompetencia verejného ochrancu práv.
Aké sú skutočné príbehy z našich pracovísk? Agresia na pracoviskách vrcholí: Ako to, že Vám zablokovali počítač? Na koho podnet? Zamestnávateľa.
Strážna služba Vás nechcela pustiť do budovy. Sú za to platení, aby Vám zabránili vstúpiť na Vaše pracovisko? A kto ich za to platí? Zamestnávateľ. Vydal vôbec nejaký príkaz? To nikto nevie.
Ani po skončení pracovného pomeru Vám nedajú pokoj, sledujú Vás ešte aj do obchodu? A na koho podnet to vykonávajú?
Vy ste zaučili novú silu a teraz ju zamestnávateľ chváli, že je lepšia ako Vy? A to len pre to, že má peknú postavu? Páči sa mu?
Joj, zatvorili sa dvere, ostali ste tam sama so zamestnávateľom a s hrôzou ste pozerala, čo si vybrať, dohodu alebo výpoveď. Tak ste si vybrala a zamestnávateľ Vám povedal: Konečne, zmiznite už z pracoviska.
Takáto kultúra na slovenských pracoviskách, to je úroveň nášho storočia. Slováci píšeme si dejiny nášho národa. Naše deti sa budú o nás učiť.
