Nakoniec je z toho bulvárny guláš. Takže médiá nie, lebo sa boja priamej vysielacej sily Pravdy. Takže, ak by sme sa venovali seriálu o obetiach mobingu, museli by sme mať odvážnych nadšencov, dobrovoľníkov tejto novej témy. Dobre vieme, že naše slovenské právne a sociálne vedomie dozrieva zdola, žiaľ – cez vedomie obetí psychického teroru v zamestnaní. Pravdou však je, psychický teror na Slovensku je prítomný aj v rodinných spoločenstvách, nielen v pracovných kolektívoch. Nikto zo strany štátnych predstaviteľov moci tu zatiaľ prepustenému nevie pomôcť, stratil prácu, získal duševné rany, možno sa stal sociopatom len preto, lebo zamestnávateľ strieda zamestnancov každý rok. Európsky štát ho v tom podporuje, je to pre mobbéra najlacnejšie.
Prepustený napísal žalobu na súd a bojoval o svoje právo na prácu, o svoje miesto v sociálnej mriežke spoločnosti. Nechcel vysoké miesto, stačilo by mu nízke postavenie, chcel zostať v pracovnom vzťahu, ale štát ho zamkol v sociálnej pasci, štát umožnil, aby mu vzali prácu.
Aj moja cesta bola cesta prenasledovania štátneho zamestnanca, ktorý sa ocitol v boji za lepšie humánnejšie Slovensko pre slušných a trpiacich občanov. Napísala som žalobu na súd. A dňa 13. 09. 2017 bolo pojednávanie. Dokazujeme čo je už dokázané. Mám to čierne na bielom. Písomný doklad nepustí. To vedia všetci právnici. Ale poďme pekne po poriadku. Nemôžem predsa skončiť štátnozamestnanecký pomer spolu s mandátom poslankyne? To je čo za odbornosť našich právnikov na nezávislom štátnom úrade? Ako to celé dopadlo? To chce v tomto štáte trpezlivosť. A náš Inštitút ochrany ústavných práv má zase ďalší prípad do Príručky pre študentov práva. Touto cestou ďakujeme všetkým, ktorí nám dosiaľ napísali svoje skúsenosti s našimi sudcami a s našimi advokátmi.
Samotní novinári si tému psychický teror na pracoviskách nevyberajú. Lebo v nej sami žijú. Našou snahou sme dosiahli malé semienka úspechu. Je ťažké, ak by sa ktosi z dediny dozvedel, že ten, či ten sa stal obeťou mobbingu, tak toho bude mať v ústach celá dedina. Od kňaza počnúc. "Stále som práceneschopná, ale neviem čo bude, keď nastúpim do práce. Asi budú na mňa robiť nátlak, aby som dala výpoveď. Neviem, čo mám robiť? " Takýchto listov nám pribúda.
Ako potom sa dá bojovať za lepšiu, humánnejšiu spoločnosť, keď tu vládne strach. Pomyslíte si, že sa to snáď podarí poslancom v parlamente? Nie! To sa dosiaľ nedá, lebo každý poslanec tam ide ako nominant politickej strany.
Poslancom parlamentu sme dali kompetenciu prijímať zákony. A to je všetko. O občanov žiaden politik neprejavil záujem. Poslanci nemajú žiadnu kontrolu na to, ako sa zákony aplikujú do praxe. .Zákony štátu sú jedna strana mince, ale uplatnenie zákonov je realita, druhá strana mince. Nikto nerieši neredukovateľné práva ľudí na pokoj v práci, v rodine, v škole, v štáte. Prenasleduje vás sociálny kurátor, keď sa vaši rodičia rozvádzajú, prenasleduje vás zamestnávateľ, exekútor, sudca, štát cez svoje úrady, a nakoniec ešte aj policajt, alebo správca ubytovne bezdomovcov, systém prenasledovania je dokonalý, začína sledovaním vášho rozhovoru, telefonátu, mailu, sms-ky.
Slovensko je skorumpované, zaostalé a zdeformované režimom aj zákonmi. Viac prenasleduje slušných ľudí ako zločincov. Zločinca súd prepustí na slobodu za „procesnú chybu“ policajta či sudcu, ale slušného a pracovitého zamestnanca môže vyhodiť z práce ktokoľvek, akokoľvek, kedykoľvek – aj s procesnými chybami. Slovensko je choré. Dôkazom bola aj relácia na TA3 v politike (17.09.2017). Občan sa nemôže obrátiť na poslanca, ako sa nám v tejto relácii sami prezentovali.
http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Ostra-debata-nasich-politikov-Prosim-neklamte-To-musite-podlozit-Vy-hovorite-o-lziach-Co-si-dovolujete-je-nehorazne-zaznelo-A-vytiahli-aj-spinu-zo-starych-kauz-293025
Inštitút ochrany ústavných práv pokračuje v boji proti ultraotrokárom – proti sudcovi, ktorý porušuje zákon v neprospech sociálne slabého poškodeného občana; proti advokátovi, ktorý klame svojho klienta len preto, že je to sociálne slabý občan a nemá dosť peňazí; proti zamestnávateľovi, ktorý zdiera a týra zamestnanca len preto, že si to „môže“ dovoliť, lebo zamestnanec je závislý od zamestnávateľa. Náš boj proti bezpráviu je boj proti ultraotrokárstvu a stáva sa podstatou nášho medzinárodného boja. Chceme zviditeľniť postavenie občana, preto sme požiadali predsedníčku Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny o pomoc a záštitu pri uskutočnení 3. medzinárodnej vedeckej konferencie Občan a jeho práva v priestoroch Národnej rady SR. Jej odpoveď veľmi radi zverejníme.
http://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html
