svoju situáciu pri budovaní demokracie po slovensky.
Ďakujeme prvému štátnemu zamestnancovi, prvému Inšpektorovi práce Ing. Štefanovi Pappovi, ktorý nám dokázal vo svojom svedectve na videu to, čo som štyri roky rozprávala ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.
https://www.mojevideo.sk/video/2be86/povinny_psychicky_teror_na_pracoviskach_.html
Len pripomínam: Cieľom nášho výskumu bolo zistiť stav záujmu zo strany vlády Slovenskej republiky a zo strany poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o problémy občanov Slovenskej republiky. Neprišiel nikto ani z vlády Slovenskej republiky, ale ani z Národnej rady Slovenskej republiky. Naším motívom bolo a je pokračovanie úsilia za sociálnu normu humanizmu, resp. za zdravé medziľudské vzťahy, aby eurelatio basalis fungovala v každodennej realite, v pozemskom ľudstve.
Zistili sme, že naši občania vo svojom priemere chcú len pracovať, dostávať spravodlivú odmenu, a chcú mať istotu, že budú pracovať aj zajtra. Na rozdiel od nás, mnohé štáty Európskej únie skúmali problematiku násilia na pracovisku omnoho skôr ako Slovenská republika, a hoci dosahujú len minimalistické výsledky v tvorbe legislatívy, predsa prekročili horizont vnímavosti v spoločenskom vedomí, najmä, čo sa týka prevencie mobbingu a bossingu.
Príkladom našej slovenskej nehumánnej spoločnosti je moja výpoveď zo dňa 29. 02. 2012, ktorú mi Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaslal v marci 2012, kedy som bola dňa 10. marca 2012 zvolená za poslankyňu Národnej rady SR.
. https://www.mojevideo.sk/video/2c0f4/ucelova_vypoved_prenasledovanie_a_ine_zlo.html
Po skončení volebného obdobia môj boj pokračuje. Dňa 17. januára 2017 na Okresnom súde Bratislava II na súdnom pojednávaní o 9, oo hod. dokazujem, aké zákony nám poslanci prijímajú a ako ich sudcovia spolu s advokátmi aplikujú. Lebo práve tu často riešime Váš konkrétny problém bezprávia z Vášho pracoviska. Mnohí z Vás, občanov, stále nevedia a ani neriešia stav teroru, v akom sa nachádzajú. Boja sa o svoju existenciu.
https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/pojednavanie/777276ac-950a-4078-a67a-9a074feff8a6
Hovorila som v parlamente ako prvá poslankyňa v histórii o novej forme násilia, o pracovno-právnom prenasledovaní na pracoviskách, ktoré sa deje naprieč celou Európskou úniou.
Bol a je to začiatok novej éry v dejinách nielen slovenskej spoločnosti. Naša vláda, naši poslanci parlamentu sa púšťali do populistických tém. Chceli osloviť už aj tak dávno v stereotype žijúceho slovenského občana. Politici si neuvedomovali (a stále si to neuvedomujú), že rýchle tempo nášho života prinieslo so sebou aj rôzne choroby 21. storočia. Veľký psychický tlak, ktorý vytvára peklo vo vzťahoch, tento psychický tlak prenikol aj na naše pracoviská.
Začala som prácu nového poslanca, ktorý má podľa Ústavy Slovenskej republiky slúžiť ľuďom, pomáhať im so zákonmi pre ľudí. Ale náš parlament a poslanci sa od ľudí vzdialili. Dosiaľ som nenašla poslanca, ktorý by nastúpil novú cestu slúžiť občanom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Komplikované medziľudské vzťahy motivované – alebo jednoducho nekontrolované vzťahy sú sprievodným javom boja medzi ľuďmi a medzi skupinami. Chýba istota udržania pracovného miesta. Výsledkom je desocializácia.
Sme stále bezprávna krajina a občan musí svoju situáciu riešiť sám. Možno si poviete, že mi mohli v parlamente pomôcť poslanci OĽaNO, KDH, SDKÚ, SAS, alebo poslanci politickej strany Smer. Nie. Nemohli. Keď som oslovila v parlamente viacerých poslancov, štamgastov, zistila som, že pre nich je lepšie nevytŕčať z radu a stačí im, ak tichúčko prežívajú v tieni "samcov" a "samíc" rečniacich spoza "kecpultu" ako na hodine rétoriky. Lebo všetci sa báli, že ich ten, ktorý líder už nedá o 4 roky na kandidátnu listinu, aby ich (neinformovaní) občania zase zvolili do svojho poslaneckého kresla v rokovacej sále parlamentu. Lebo toto poslanecké kreslo je jediné, čo poslanci svojím zvolením dosiahnu. Taktika politických štamgastov bola a je prehľadná, každé štyri roky sa predvádzajú a ukazujú ako kohúti na smetisku, ale nevedia, kde začať a čo tu napraviť. A zase sa tak stalo. Neinformovaní a v stereotype žijúci občania, ktorí sa boja o svoju prácu, ich zvolili ako nové politické strany do parlamentu.
Inštitút ochrany ústavných práv oslovil lídrov politických strán poslanca Kotlebu z politickej strany Ľudová strana Naše Slovensko, poslanca Kolllára z politickej strany Sme rodina, poslanca Marosza, Hegera, Jurínovú, z politického hnutia OĽaNO, poslanca Danka z politickej strany Slovenská národná strana, a ďalších a ďalších a požiadal ich o spoluprácu.
Ale nakoľko každý vstúpil do parlamentu s politickou stranou nechce nám pomáhať riešiť problémy občanov. To vieme, len znovu pripomíname.
Lebo strach, že prídete o prácu, (a to platí rovnako aj pre poslanca parlamentu) je na slovenských pracoviskách stále veľmi, veľmi veľký. Obrovský. To vieme z nášho výskumu. Analyzovali sme počas volebného obdobia 915 prípadov obetí psychického násilia na pracoviskách a dnes nám prípady pribúdajú (1 117).
Čo je nejasné na prenasledovaní občanov, či už v práci, alebo v rodine? O všetkých prípadoch sme urobili registráciu a následne sme ich riešili. Niektoré som obhajovala na súdoch. O jednotlivých prípadoch našich žalôb, o našej justícii sme zaznamenali už vo volebnom období a preniesli do Zápiskov z parlamentu.
Ako chceme prežiť vo svete zmietanom v chaose tvorenom zahraničnými intervenciami USA, keď doma na Slovensku máme chaos?
O tom vedia aj novinári a preto našu tému ignorujú.
Zborník z 3. medzinárodnej konferencie Téma, v ktorej žijeme, Bratislava 2017, ISBN 978-80-972897-0-6 EAN 9788097289706 venujeme čestnej pamiatke všetkým obetiam, ktoré boli prenasledované, ponižované a zneužívané vo svojej práci. Rozposielame ho do slovenských knižníc.
Ak máte záujem o viac informácií, píšte na ioupriesenia@gmail.com
https://www.mojevideo.sk/video/2ba68/3_medzinarodna_vedecka_konferencia_ioup_tema_v_ktorej_zi.html
