o ničom inom. A výsledok, to, čo nám novinári poslali našimi voličmi do parlamentu, to je strata našej slušnej, slovenskej kultúry. Ešte sa poslanci ani neohriali a už vybehlo na povrch prvé klamstvo. Pán poslanec Beblavý sa na to nedokázal pozerať a odstúpil zo svojej funkcie pre klamstvá lídra politickej strany Sieť.
4 roky som prinášala informácie zo zákulisia parlamentu. Poslanec nefunguje pre občanov v zmysle Ústavy SR. Bolo a stále je málo občanov, ktorých to zaujímalo. Radšej si volili zábavu z parlamentu, ktorá im poskytla len akúsi malú náplasť, aby zabudli v akej bezprávnej spoločnosti žijú. Občania sa pozerajú na svoj parlament, ale ten im dnes, v 21. storočí, slúži ako zábava na dlhé, zimné večery.
Poslanci, nováčkovia sú hodení do parlamentu. Niektorí možno tajne dúfajú, že prinesú niečo nové pre našu, zbedačenú spoločnosť, odstránia korupciu, podvody, špekulácie. V rozumnej a normálnej politike by to tak malo byť. Malo by prestať vzájomné osočovanie politikov, vzájomná neznášanlivosť politikov a mala by začať spolupráca.
Ale to na Slovensku nie je a nebolo dosiaľ možné. Ako ukazuje história, vždy platilo, kto má moc, má všetko. Pochopil to aj líder OĽaNO, ktorý nám 4 roky vykrikoval, že Fico kradne. Ak by sa pozrel na seba, potom by si mohli podať s Ficom ruky. Podľa jeho "vzoru" sa opičia aj iní poslanci. Za takýmto populistickým vykrikovaním nenachádzame žiadne skutky. Ale slovenský občan je nepoučiteľný. Aj keď vďaka dennému spravodajstvu do večerných príbytkov ani nemal na výber. Novinári musia dnes písať s bulvárnym nádychom. Počas volebnej kampane som s mojimi kandidátmi politickej strany Priama demokracia priniesli bulvárne novinky a zaradili sme ich do tlačoviek pred voľbami.
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1799
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1816 Pracovné súdy
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1827 Sociálna politika štátu
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1837 Bezprávny stav na Slovensku
https://www.youtube.com/watch?v=dAV6wMnRWH8&feature=youtu.be 17. november ešte neskončil
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1843 Dokončíme dielo-urobíme čo treba
Ako som už písala, nikto z novinárov sa nám neospravedlnil, že nepríde. Toto je kultúra nášho národa, kde vládne moc peňazí. Občania, voliči uverili bulváru lukratívnych politických strán. A tak si občania volili akési "menšie zlo" ako zábavu na dlhé, zimné večery. Po vytriezvení z volebného ošiaľu márne občan , volič očakáva, ako a kto nám tu bude vládnuť.
Program, ktorí si strany priniesli do parlamentu, môžu realizovať len za pomoci dobrej spolupráce. A tú na Slovensku nemáme. Nevieme spolupracovať. Argumentácia víťaza volieb Sulíka je ďaleko vzdialená od rozumných krokov, ktoré by dali dohromady dlho očakávanú pravicovú vládu. Práve prebiehajúce rokovania lukratívnych politických strán signalizujú vedecké poznatky z dvoch medzinárodných konferencií o mobbingu, z ktorých Zborníky som uložila do našich slovenských knižníc. Prinášam úryvok zo Zborníka 2013.
"Podľa vedeckých poznatkov mobbéri majú typické osobnostné črty. Mnohí z nich patria do skupiny sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné len svoj názor. Snažia sa držať podriadených v permanentnom strese. Zastrašujú „silou a mocou“, zvýšeným hlasom deklarujú svoje „pravdy“, strašia „sociálnymi tieňmi“, akože oni majú „silných strýčkov“, či „zástancov“.
Mobbér „má konexie“, má „svoju verejne známu tajnú silu“ v „dôležitých predstaviteľoch“ silových rezortov štátnej moci, ako sú prokurátori, policajti, sudcovia, tajní agenti, a podobní „mocnári“ niekedy aj mafiáni z podsvetia. Mobbér útočí vždy z jediného dôvodu: On „má právo“ útočiť, lebo „má dôvodný“ pocit ohrozenia, nedocenenosti, menejcennosti. Naša spoločnosť len pozerá, a nič nerobí, ako sme už skonštatovali na Konferencii. Od roku 2011 upozorňujeme na patológiu v sociálno-právnych vzťahoch
na slovenských pracoviskách. Našu agendu zviditeľňujeme na webe. Dnes už máme desiatky mimovládnych organizácií s agendou „ľudských práv“, aj slovenské ministerstvo zahraničných
vecí sa chce ukázať s touto agendou, ale ich skutky sú nulové, bezprávie trvá. Žiaľ, všade vidíme veľa populizmu a mnoho dezinformácií. Vnášajú chaos do skúmania násilia na pracoviskách, a to len preto, lebo niekto si buduje kariéru a nevadí mu, že verejnú mienku zavádza na vedľajšiu koľaj. Nevedomým a potenciálnym mobbérom sa stáva karierista s neprimeranými nárokmi na moc a odmeny. Obvykle sú to ľudia s IQ pod požadovanou normou, a s nízkou odbornosťou v danej profesii. Títo sa chcú presadiť na úkor iných, a nevynechajú žiaden z „úderov pod pás“, a často sú presvedčení, že to je „norma“, „bežná forma správania sa“. Časom sa z nich stávajú sebavedomí mobbéri.
Zlou správou je, že mobbér je takmer vždy emočne jednostranne na seba hypersenzitívny. K tomu sa viaže neschopnosť predvídať reakciu inteligentnej obete, na ktorú je emočne úplne necitlivý. Mobbér je preto najagresívnejší vždy v prvom útoku. Má pocit ohrozenia zo strany obete, preto chce obeť „odstrániť zo svojho prostredia“, okamžite, hneď prvým útokom. Mobbér jedná bez emócií voči obeti, obeť „si nezaslúži zľutovanie“. V tejto charakteristike sa zhoduje s najkrutejšími zločincami. Emočný kvocient inteligencie mobbéra je nula, mobbér je emočne precitlivený iba na svoju osobu, ale voči druhým osobám má nulový emočný potenciál. Toto je úplne typická, uvedomelá, kriminálna vlastnosť mobbérov."
Bolo by zle pre zbedačený národ , ak by sme mali takýchto politikov.
