Svojím príchodom do parlamentu som si predstavovala ako nový poslanec, že zmením korupciu, rozkrádanie v tomto štáte, bezprávie v našej krajine. Už prvé sklamanie bolo v hnutí OĽaNO. Sám jeho líder odmietol moje návrhy antimobbingových zákonov podporovať. Hnutie nemalo jednotný program. Nemohla som čakať, kým začnú plniť politické sľuby pre občanov a radšej som z tohto hnutia vystúpila. Moja agenda sa rozširovala o menovité prípady bezprávia. Je to iba špendlíková hlavička „hrotu Kilimandžára“ skrytého pod každodenným útlakom pracujúcich a nezamestnaných na Slovensku. Každý prípad je individuálny. Začala som v prospech obetí bezprávia podávať interpelácie na ministrov a iných úradníkov v SR, zastupovala som obete na súdoch a podávala som žalobné návrhy na príslušné súdy ako zástupca poškodených občanov – ako ich ústavný činiteľ, ktorý stojí na ich strane, na strane obetí bezprávneho režimu. Náš štátny režim je súdružský, je výberovo kapitalistický, protekčný a skorumpovaný. Čas rýchlo uteká a pomaly sa volebné obdobie zavŕši. Prípady bezprávia sa nezavŕšia, narastajú.
Dnes som cestovala po západnom Slovensko šíriť informácie o politickej strane Priama demokracia, kde som prijala ponuku kandidovať. Chcem dokončiť dielo, ktoré som začala. Keď vidím, ako pri cestách hľadí na obrovských bilboardoch množstvo známych a neznámych tvárí nových kandidátov politických strán do parlamentu, len pripomeniem, koľko sa na ne dáva peňazí občanov. Politické sľuby sa opakujú každé 4 roky. Ak by sa čo len malé percento z týchto hesiel bolo niekedy naplnilo, tak tu na Slovensku majú všetci občania raj na zemi. Ale politické sľuby sa stali len výkriky do tmy. Žiaden bilboard neponúka pomoc, ako vyslobodiť občanov z tvrdej reality bezprávia.
Vážení občania, ani volebná kampaň nezastavila kauzy bezprávia našich občanov. Spomeniem prípad učiteliek v reedukačnom centre vo Vrábľoch, ktorým nepomohol vyriešiť firemnú kultúru na pracovisku resp. mobbing ani Inšpektorát práce v Nitre. Prečo? Zriaďovateľ mi na osobnom stretnutí potvrdil, že mobbing na pracovisku bude riešiť. Ale jeho riešenie zlyháva. Pani učiteľky sú stále pod psychickým násilím zo strany vedenia. Prípad zaujal aj miestne nitrianske noviny a odvážni novinári ešte pred vianočnými sviatkami napísali o tom, prečo pani učiteľky nemôžu chodiť do práce spokojne a bez stresov. Bojovníčky pani učiteľky sa nevzdávajú. Prečo sa situácia nezlepšila? Predsa, ak si neplnia sľuby páni politici, tak prečo si ich budú plniť zamestnávatelia, mocipáni na pracoviskách.
Vážení občania, aj druhú kauzu z uplynulého týždňa vo veci zlého hospodárenia obecného úradu v Ondrejovciach rieši ten istý inšpektorát práce. Ale už pol roka a čas neúprosne uteká. Vari nikto nie je zodpovedný? Alebo páni kompetentní z Inšpektorátu práce nechcú vziať nikoho na zodpovednosť?
Kauza vrchnej sestry v Dome seniorov v Bratislave pokračuje. Izolácia na pracovisku a obeť nedostáva pracovné úlohy, to sú prvé znaky začínajúceho mobbingu.
A prečo vznikla ďalšia kauza vlastníkov garáží? Kým sa spamätalo jedno bratislavské Združenie vlastníkov garáží, že treba "pracovať", tak uplynulo 6 rokov. Nové vedenie sa zobudilo a chytro snoria, kde by objavili peniaze. Nepozerajú ani na to, či občania už nepomreli. Idú hlava-nehlava, len dokedy to občan vydrží.
A konečne úspech tohto týždňa sa prejavil, keď Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, že výpoveď zamestnanca je neplatná. Tak dvojnásobné víťazstvo dokazuje, že sa oplatí bojovať za práva občanov. Niekto by sa pýtal, koľko prípadov občanov na súde sa nám podarilo vyhrať? Aj napriek tomu, že prípady by sa mali a mohli vyhrať na prvom pojednávaní, realita je iná. Bojujeme aj dva, tri roky. Aj prípad v Žiline trval skoro tri roky. Tento stav potrebuje riešenie, o ňom som hovorila na tlačovke dňa 15. februára 2016 organizovanej v parlamente.
Podarilo sa nám, že občania dvíhajú hlavy a prejavujú záujem o vedomosti z mojej činnosti v končiacom volebnom období. Podarilo sa nám zviditeľniť sebavedomie zamestnancov, aby si boli vedomí svojej ľudskej hodnoty. Korene problému sú príliš hlboké a príliš široko fixované jednak v podvedomí jednotlivca, ale aj v štruktúre spoločenstva. Počas 4 rokov som s mojím teamom zbierala údaje od poškodených zamestnancov, ktorí utrpeli v zamestnaní nejakú sociálnu, psychickú, alebo právnu ujmu. Máme poznatky podľa kategórií poškodení konkrétnych osôb – napr. právne, sociálne (rozpad rodiny), zdravotné, psychické poškodenia.
Sústavné poukazovanie na akési kauzy v školstve, v zdravotníctve, v kultúre , v hospodárstve v zahraničnej politike,... to sú len"sny v hlavách"politikov.
Čo očakáva občan od nastávajúcich volieb? Občan žije v očakávaní zlepšenia svojich istôt, a to v prvom rade istota, že bude mať prácu aj zajtra.
Tieto moje skúsenosti sa blížia k záveru, možno bude dosť občanov, ktorí si budú čítať moje skúsenosti, ako funguje náš parlament. Voľte Priamu demokraciu č. 22 , kandidáti č. 1, č. 5, č. 8, č.12.
