Dnes už nemôžeme na veci pozerať očami politikov, nechali sme ich vládnuť a teraz vidíme, čo tu máme. V parlamente mi povedali, že problém sociálnej rakoviny na slovenských pracoviskách patrí do obdobia socializmu.
Páni poslanci, toto nie je socializmus, dnes tu máme otrokárstvo. Aj ja som sa na Vás obrátila v rokoch 2010/2011 a môžem potvrdiť, že štatistika dôvery v politikov neklame. Táto štatistika sa prekrýva s mojou štatistikou, keď som sa obrátila na politikov o pomoc riešiť nedostatky tejto spoločnosti. Slušný a pracovitý občan nemôže pracovať v tomto štáte, Veď je to hrôza, ako sa "gazduje" na pracoviskách, ako sa praktizujú zákony. A čo ste mi ako občanovi pomohli vyriešiť? Už vtedy som Vám napísala: „Som štátna zamestnankyňa, ktorá pracuje v štátnozamestnaneckom pomere od vzniku a prijatia nového zákona o štátnej službe v parlamente. Posledné dva roky hľadám na Slovensku kompetentný orgán, ktorý by mi pomohol v boji proti diskriminácii, resp. mobbingu, ktorý sa v našej spoločnosti "udomácnil" po roku 1989. Mobbing ničí psychiku zamestnanca, ničí zdravie, často vedie aj k samovražde. Aký postup mám zvoliť, aby sa veci týkajúce sa mobbingu pohli na Slovensku dopredu?... na základe mojich skúseností chcem Vám pomôcť v boji proti mobbingu, keďže mi na štátnom úrade nie je umožnené rovnaké uplatnenie pre ženu v rozhodovacích funkciách či v ekonomickom a spoločenskom živote."
A teraz to vidím v parlamente.
Aká je úloha poslanca.? Poslanec má predkladať zákony? Má hlasovať? A ďalej? Kto potom zákony vykonáva? Mobéri.
Zo dňa na deň sa hniloba na pracoviskách stále viac rozkladá. Zamestnanci nemôžu pracovať. Mobéri ich oberajú o prácu, ako nám to ukazuje štatistika nášho OZ Práca a vzťahy.
V parlamente som v rámci interpelácie oslovila ministra spravodlivosti a dostala som odpoveď, je zverejnená aj na stránkach www.nrsr.sk.
..."Pre zhodnotenie stavu vymožiteľnosti práva pri uplatnení antidiskriminačného zákona je potrebné hľadať dôvody, pre ktoré osoby, ktoré sa domnievajú, že sa stali obeťou diskriminácie nevyhľadávajú právnu pomoc a nevyužívajú právo na súdnu ochranu svojich práv. Je totiž smutnou skutočnosťou, že napriek jeho kvalite je počet žalôb podaných na základe antidiskriminačného zákona veľmi nízky..."k tomu toľko:
Tak pán minister spravodlivosti, ja som sa ako občan SR obrátila na súd podaním žaloby vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, aby som problém mobbingu na štátnom úrade riešila.
A vy píšete ďalej ..."a z veľmi malého balíka ukončených súdnych konaní, potom nie je možné objektívne hodnotiť vymožiteľnosť garantovaných práv."
Tak pán minister spravodlivosti,naša mimovládna organizácia, ktorá slúži na pomoc vláde zistila, že počet podaní na súd je preto nízky, lebo ľudia nemajú dôveru v súdne orgány, súdne pojednávania dlho trvajú. A je to pravda.
Ja sama som na pojednávaní zistila, že sudcovia nevedia pojednávať a prípady vymáhania náhrady škody spôsobenej z titulu sústavných psychických útokov, ponižovania, sabotovania a zneužívania práce obete mobbingu ani nechcú riešiť. Jednoducho sudca mi povedal, prečo sa chcem súdiť, keď som v parlamente. Asi by som v parlamente nebola, keby som túto hnilobu v spoločnosti nechcela riešiť, potrebujeme súdny precedens, aby sa ľudia s odvahou postavili proti mobérom a podali žaloby na súd.
Na treťom pojednávaní mi sudca povie, že on zváži dôkazy a súd rozhodne.
Tak pán minister spravodlivosti, kde je spravodlivosť? Ako takto môže pojednávať sudca, ktorý zastáva právo a spravodlivosť? Preštudoval si môj prípad?
Pán minister spravodlivosti veľmi rada oslovím Vašu Poradňu, ktorú mi uvádzate v odpovedi na moju interpeláciu a na otazku Vášho prieskumu: "Prečo ste v prípade diskriminácie nevyhľadali právnu pomoc, ani ste sa diskriminácii nebránili právnou cestou?" ja odpoviem, áno vyhľadala som právnu pomoc, aby som priniesla pre štátne úrady, kde sa stále mobbuje (a nielen tam), spravodlivosť pre obete mobbingu.
Môj prípad počas troch vytýčených pojednávaní chcel sudca veľmi rýchlo ukončiť. Aj advokátska kancelária môjho zamestnávateľa to "vzdala". Ale, oni sa predsa dohodli navzájom, ako sa ďalej bude pojednávať. Môj mobér vie, ako na to. Zákony, ktoré prijímajú v parlamente, predsa nikto nekontroluje. A potom to aj tak vyzerá.
Tak pán minister spravodlivosti, takéto je právo a spravodlivosť na slovenských súdoch. A mobér to vie a preto ho nikto nevie zastaviť?
Na medzinárodnom stretnutí v Nemecku som informovala o mojom prípade aj o dôvodoch, ktoré ma priviedli do parlamentu. Máme medzinárodnú spoluprácu v rámci prípadov mobbingu, lebo ide o problematiku, ktorá sa vyskytuje vo všetkých krajinách Európskej únie.
Pán minister spravodlivosti, vážim si Vašu odpoveď zhodnotenia problematiky vymožiteľnosti práva našich občanov, ktorí sú prenasledovaní mobérom na pracoviskách za súčasne nastavených zákonov, ale najmä Váš pohľad na riešenie problému v rámci antimobbingového zákona.
