Dňa 10. marca 2014 uplynuli dva roky, čo nám vládne Smer a v parlamente má 83 poslancov. Pán premiér mal teda ako hlavný líder Smeru dosť času angažovať sa v politike pre občanov. Sľúbil zvýšiť platy učiteľom, sľub nesplnil. Sľúbil zmeniť justíciu k lepšiemu, sľub nesplnil. Sľuby a len sľuby........toho má občan už dosť. Stále sa stretávame s nevymožiteľnosťou práva a spravodlivosti na našich súdoch.
Pán premiér počas volebnej kampane odolal všetkému zlu, ktoré sa na neho valilo v podobe rôznych káuz typu nástenkový tender, mýtny tender, emisná kauza, skládka v Pezinku, či konšpiračný byť v spise Gorila. Ba zvládol aj odvolávanie v parlamente dňa 13. februára 2014. Odvolávanie jeho osoby označil za predvolebný ťah. I keď pomocou 83 poslancov Smeru k jeho odvolaniu v konečnom dôsledku ani nemohlo dôjsť.
„Netreba sa obávať“, spomínam si na slová riaditeľky legislatívno-právneho odboru na našom štátnom úrade, „zvíťazí Fico a udrží sa na úrade aj pán predseda úradu“. Kde všade si zástancovia Smeru povedia a povedali tieto slová.
Pán premiér neurobil dobrý ťah, keď koncom februára 2014 uzavrel so svojim protikandátom Pavlom Hrušovským dohodu o ústavných zmenách. Je to farizejská dohoda, Hrušovský požadoval, aby v ústave bola uvedená definícia manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy. (Nemám nič k jej obsahu, ale k spôsobu jej realizácie).
Ani v zahraničnej politike nevychádzal zo svojich skúseností dlhoročného politika, neprišiel do parlamentu odvážne referovať o situácii na Ukrajine a o krokoch našej vlády, keď som to žiadala na začiatku 29. schôdze parlamentu so začiatkom dňa 29. januára 2014. Ale potom sa vláda „ rozbehla“, keď už situácia na Ukrajine vyvrcholila mnohými, zastrelenými obeťami...... Politická vôľa sa našla až dňa 10. marca 2014, kedy sa v Národnej rade Slovenskej republiky konala mimoriadna rozšírená schôdza Zahraničného výboru NR SR.
V programe boli informácie o aktuálnej situácii na Ukrajine prednesené predsedom vlády SR, podpredsedom vlády a ministrom vnútra SR, podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a ministrom hospodárstva SR(ten vlastne ani nič nepovedal).
Minister Lajčák referoval o aktivitách, ktoré vykonali na ministerstve k aktuálnej situácii na Ukrajine a o tom, že dňa 06. marca 2014 krymský regionálny parlament schválil rozhodnutie o pripojení Krymu k Ruskej federácii a uskutočnení referenda dňa 16. marca 2014
Slovensko vyzdvihol, ako sa zapája do pomoci pre Ukrajinu, a to materiálnou humanitárnou pomocou, liečebno - rehabilitačnou pomocou po operačných zákrokoch a rehabilitačnými pobytmi na Zemplínskej šírave a v Bardejove. Okrem toho bolo vyhlásené grantové kolo na rozvojové aktivity na Ukrajine na budovanie občianskej spoločnosti a podpory trhového prostredia.
Pripustil, že na internetových stránkach, či rôznych sociálnych sieťach sa dnes každé dieťa môže dozvedieť o reálnej situácii na Ukrajine, ale je to len „vojna propagandy“ a on je rozhodnutý každému vyvrátiť tieto konšpiračné teórie, ktoré sa tu šíria.
Z premiérových slov sme sa tiež nič „negatívne“ nedozvedeli, len samú chválu na kompetentných ministrov, ktorí vykonali všetky dostupné opatrenia v zmysle medzinárodného práva a medzinárodných dohôd. Akýsi náznak neistoty zo svojho prejavu profesionálne zakryl klasickým úsmevom na tvári a rečníckou otázkou: Máme na to, aby sme to všetko mohli platiť? Hneď si aj odpovedal: iba, ak to bude vôľa našich občanov
Minister Kaliňak sa prezentoval o našich aktivitách na zamedzenie porušenia medzinárodného práva na hraniciach s Ukrajinou, kde sa nič nedeje a všetko máme pod kontrolou.
Nezaujatý divák by stále viac nadobúdal presvedčenie, že sme super krajina, v ktorej naša vláda urobila všetko pre nášho východného suseda nielen v rámci uzatvorených medzinárodných zmlúv, ale aj v rámci pomoci utečencom, či v rámci pravidelného kontaktu s generálnym konzulátom Užhorodu. Slováci žijú v „ružovej“ krajine, kde politické reči neprinášajú žiadne riešenia. Tak ani na mimoriadnej schôdzi zahraničného výboru nevieme si „naliať čistého vína“ o reálnom probléme Ukrajiny. Skôr som získala dojem, že naša vláda spravila z našej krajiny prisluhovača EÚ a NATO.
Nuž, pán premiér, bude to tvrdý boj, lebo protikandidát nikdy nebol činný v politike, venuje sa charite, pomáha tým, ktorí to skutočne najviac potrebujú. Po zvolení za prezidenta sa chce vzdať prezidentského platu. Každý mesiac by jeho finančná odmena mala poputovať k človeku, prípadne rodinám, ktoré takúto pomoc potrebujú. Ako sám uviedol, kandiduje preto, aby priniesol pre ľudí zmenu, aby im pomáhal, ako to len najlepšie vie. Pre ľudí určitým spôsobom predstavuje novú nádej a to predsa občania vnímajú stále viac......
