protekcionizmus pri obsadzovaní pracovných pozícií alebo povyšovaní, šikanovanie podriadených. Táto informácia sa píše v praktickom manuáli Ako oznámiť nekalú praktiku a nedoplatiť na to, ktorej autori sú: JUDr. Pavel Nechala, PhD. (Transparency International Slovensko) Ing. Jana Mochňacká (Národný inšpektorát práce). Od prvého januára 2015 máme na Slovensku právnu úpravu chrániacu oznamovateľov nekalých praktík (tzv. whistleblowerov). Cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť u zamestnávateľov prostredie odmietajúce nekalé praktiky a zaviesť „kultúru všímavosti“ voči takýmto prešľapom, teda vytvorenie kultúry, keď zamestnanec v prípade pochybností oznámi tieto svoje výhrady zamestnávateľov. Ak sa zamestnanec domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu."
Ale praktické skúsenosti ukazujú, že samotné inšpektoráty práce o tomto manuále nevedia. Inak by Inštitút ochrany ústavných práv nemal hlásené prípady silného bossingu z Inšpektorátu práce Trnava, Žilina, Trenčín. A to priamo od samotných zamestnancov. Inšpektorát práce Bratislava nám oznámil, "Nech sa zamestnanci s mobbingom, bossingom obracajú na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, nech tam vedia, koľko prípadov šikanovania podriadených sa denne na pracoviskách vyskytuje. Aspoň s tým budú niečo robiť." Nuž pomoc, to veru nie je účinná. A už vôbec sa nedá praktizovať. Posledné prípady na súdoch v Pezinku, v Žiline v Bratislave, sa stali príkladom, toho, aby sa občan nesúdil, aby svoje práva neuplatnil na súde.
Prípad pani riaditeľky Domova sociálnej starostlivosti konzultovali na Inšpektoráte v Bratislave ešte v roku 2013 a odtiaľ ju poslali na Ministerstve práce , sociálnych vecí a rodiny SR . Obidva úrady spoločne sa zhodli, že výpoveď je napísaná veľmi slabo a má vecné a procesné nedostatky. Preto sa pani riaditeľka rozhodla ísť na súd, a tu na Okresnom súde Pezinku v roku 2014 sme vyhrali. Ale to sa nepáčili starostovi a zaplatil advokáta Longauera, a ten mu napísal odvolanie. Ale na Krajskom súde v Bratislave asi nečítali jeho obsah. Inak by sa s takým neodborným textom odvolania nezaoberali. Ale zaoberali a poslali nás zase na prvý stupeň. Okresný súd Pezinok mal doplniť kvalitu zdôvodnenie inej vhodnej práce. Ale nová pani sudkyňa dokazovala a dokazovala a dokazovala od advokáta to, čo sa ani nedalo dokázať. Pán advokát nám nosil dôkazy, napríklad na akých parcelách sa nachádza Dom sociálnej starostlivosti Budmerice . To sme sa už úplne odklonili od merita veci, pani sudkyňa. Lebo sme mali dokazovať výpoveď a nie Dom sociálnej starostlivosti Budmerice.
Pri vynesení rozsudku musela sudkyňa požiadať o pohár vody, čo sa jej nedal ten nespravodlivý rozsudok vypovedať. Len sme oči otvárali, kam smeruje naše právo a naše súdnictvo v pracovných sporoch.
Čo sa stalo? Komu to vyhovuje? Starostovi? Alebo advokátovi? Nech je tak, či tak,advokát Longauer sa pred pojednávacou miestnosťou vyjadril smerom k pani riaditeľke.
"Nemali ste si vziať Ritomskú", ale advokáta.
Nuž za dobré, nikdy nečakaj dobré, to je stará múdra pravda. Výskum, ktorý som začala v parlamente ukazuje, že tieto žalobné návrhy sa stali tŕňom v oku našej justície.
Občan, nebráň sa, buď ticho a pracuj. Podobné heslá mal aj stredovek. Ale pozor, dnes v 21. storočí človek stráca ľudskú dôstojnosť .
Vážení občania, aj dnes nám prišla nová obeť mobbingu, bossingu a ak by použila manuál vydaný Národným inšpektorátom práce, tak by sa ocitla na ulici. A to ona nechce. A už vôbec nechce spáchať samovraždu, ako to pred ňou urobili dvaja mladí kolegovia. Nevedeli, na koho sa majú obrátiť v tejto demokracii po slovensky. Má strach chodiť do práce. Koľko z Vás, zamestnancov, má strach ísť do práce?
Je to pre nás veľká výzva robiť osvetu a monitoring aplikácie zákonov prijatých v parlamente. Hľadáme odvážnych pomocníkov, lebo práce je tu veľmi veľa.
Najbližšie sa Inštitút ochrany ústavných práv dňa 8. 2. 2017 zameria na Okresný súd Bratislava II, kde je predvolaný Ing. Jozef Holjenčík , ktorý naberá na pozornosti našich médií. (už som o tom písala v minulom článku).
