na Slovensku." Pred piatimi rokmi nám tento oznam pritiahol novinárov do Domu novinárov na Župnom námestí v Bratislave. V týchto dňoch už uplynulo 5 rokov, čo sme takto vstúpili do povedomia širokej verejnosti. Len pripomeniem, psychické násilie a šikanovanie je ťažko dokázateľný jav, ktorý stále nemá riešenie v legislatíve, pričom obete sú častokrát už doživotne psychicky, ale aj fyzicky poznačené na zdraví.
Pred piatimi rokmi sme na Slovensku začali suplovať úlohu štátu, kde sme sa zaoberali ochranou a právnymi konzultáciami pre zamestnancov. Našimi právnymi radami sme občanov povzbudzovali, aby sa nebáli a začali sa brániť proti psychickým formám násilia v zamestnaní. Zaregistrovali sme, že v niektorých prípadoch psychické násilie na pracoviskách viedlo k samovraždám. Ako jediný prostriedok obrany sme neváhali predložiť žalobné návrhy na súdy. V pojednávacích sieňach dokazujeme a bránime právo trpiaceho občana, resp obete. O jednotlivých prípadoch psychického násilia sme prinášali informácie aj na tomto blogu. Pre verejnosť prinášame správy, ako sa občan, resp. obeť psychického násilia bráni na súde, kde dochádza k ďalším "útokom" zo strany advokáta žalovaného. Nedostatky sú markantné aj zo strany sudcov, ktorí ako nezávislí nám spôsobujú prieťahy v konaní. Stále opakujem, ak by sudca preštudoval prípad pred prvým pojednávaním, nemal by otvárať pojednávanie. Lebo potom v pojednávacích sieňach počúvame šokujúce výpovede, resp. svedectvá ľudí, obetí násilia, resp. mobbingu, bossingu a šikany na pracoviskách. K tomu sa pridávajú klamstvá a špekulácie svedkov, ktorí to robia s cieľom, aby nestratili prácu.
Počas minulého volebného obdobia som sa snažila so svojimi asistentami usporiadať legislatívu organizácie práce v našom štáte podľa posledných vedomostí práva, sociológie, etiky a etológie, aby fungovali slušné medziľudské vzťahy. Je to oblasť, ktorá sa priamo prelína s požiadavkami kresťanstva na usporiadaný život. Bojovali sme za kvalitnú istotu zamestnancov na slovenských pracoviskách. Žiaľ, na Slovensku sa treba tejto sociálnej rakovine spoločnosti venovať trpezlivo.
Pokračujeme ako Inštitút ochrany ústavných práv na našej ceste, aby sme sa stali členskou krajinou Európskej únie, kde človek a jeho ľudská dôstojnosť bude mať svoju hodnotu.
Z toho dôvodu sme oslovili o pomoc a spoluprácu aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Na Západnú terasu Bratislavského hradu, kde majú poslanci svoje poslanecké kancelárie, nás pozvali menovite poslanci: Kotleba, Drobný, Kollár, Marosz a Heger.
Poslanec Kollár už na dohodnutý termín stretnutia neprišiel. A ani jeho asistent nám nereagoval. Poslanci Kotleba a Drobný mali záujem si nás vypočuť. Podaním ruky sme sa s nimi rozlúčili. Viac nič. Poslanec Marosz nám osobne prisľúbil spoluprácu, ale potom sa už neozval. Najodvážnejší bol poslanec Heger. Požiadali sme ho teda o spoluprácu. Ale z hodinového rozhovoru vyplynulo, že on má v parlamente svoju tému finančníctvo, hospodárstvo.
Takto sme preukázali, že poslanci zvolení do Národnej rady SR stále nechápu, čo upravuje Ústava Slovenskej republiky vo vzťahu k ich postaveniu. Za 27 rokov nám poslanci v rokovacej sále Národnej rady SR sústavne predkladajú zákony a schvaľujú zákony. Komu z občanov tie zákony už pomohli? A ako nám páni poslanci vysvetlia zákon, ktorí prijali, ak sa občania na nich obrátia. Vedia naši poslanci, ako potom fungujú prijaté zákony v praxi? Povedzme si pravdu, zákonov má naša krajina dosť a dosť. Pri ich aplikácii už nejde o porušovanie zákona, ale často o zneužívanie toho, ktorého zákona. Chyba teda nie je u poslancov Národnej rady SR. Oni len po svojom zvolení do Národnej rady SR vykonávajú "náplň práce", ako im ju tam za 27 rokov "naaranžovali". Ak tomu neveríte, tak želám každému občanovi, aby si to šiel prakticky vyskúšať.
A o čo sme našich poslancov požiadali? Predsa, aby nám pomohli a prevzali záštitu nad 3. medzinárodnou konferenciou, ktorá nadväzuje na predchádzajúce dve konferencie v Bratislave a v Košiciach, kde sme sa venovali problematike života a práv našich občanov. A v Národnej rade SR, v miestnosti, slúžiacej pre verejnosť (ukážka je dolu) chceme realizovať 3. medzinárodnú konferenciu na tému: Občan žijúci vo svojej krajine.
