konferenciu Dramatické vzťahové pasce na slovenských pracoviskách.
A všetky prednášky neredukovateľné ľudské práva - stop neľudskému správaniu v medziľudských vzťahoch sme uverejnili v Zborníku - 2. medzinárodná konferencia o MOBBINGU a uložili v slovenských knižniciach.
https://www.prohuman.sk/socialna-praca/zbornik-vzahove-pasce-na-pracoviskach-v-sr-2014-pdf
Dnes - keď nám novinári píšu a politici populisticky prednášajú spomienku Nežnej revolúcie prinášame ďalšie informácie z medzinárodnej konferencie Dôstojné pracovisko, ktorá sa konala dňa 7. 11. 2019.
Naši českí kolegovia nám ukázali, že ich vláda porozumela súčasnému marazmu a hyenizmu v spoločnosti, ktorý sme si tu zasiali po Nežnej revolúcii. V Čechách vznikol Mobbing Free Institút pod vedením Mgr. Michaely Švejdovej, ktorá mala svoje skúsenosti so šikanou na pracovisku, a preto sa začala brániť a dosiahla, aby v Čechách zahájili Projekt Dôstojné pracovisko, ktorý je zameraný na problematiku šikany na pracovisku. Na Slovensku sme mohli problematiku psychického násilia na pracoviskách uzákoniť v minulom volebnom období.
Ale naša vláda tento problém nevedela a nechcela riešiť.
https://www.noviny.sk/zaujimavosti/105692-teror-v-praci-sikana-na-pracovisku-nici-zivoty
A nepomáhali ani médiá, ktorí našu tému odignorovali (lebo sme ich neplatili).
http://www.ritomska.eu/wp-content/uploads/2014/03/slovakia-2014.pdf
ani parlament a jeho poslanci
http://www.ritomska.eu/rastuca-nezamestnanost-suvisi-s-problematikou-mobbingu/
V Českej republike bola téme šikany na pracoviskách venovaná len veľmi malá pozornosť aj keď medzinárodné a domáce výskumy potvrdili a potvrdzujú, že téma šikany na pracovisku je veľmi, veľmi rozšírený jav v celej spoločnosti. Násilie na pracovisku má proukázatelne negativny vplyv nielen na pracovníka, ktorý sa stal obeťou, ale aj na zamestnávateľa a celý pracovný kolektív. Projekt, ktorý začali českí kolegovia, je orientovaný na metodické nastavenie a realizáciu vzdelávacích aktivít vedúcích k rozvoju kompetencií pracovníkov v oblasti prevencie a eliminácie násilia na pracoviskách.
Je dôležité spomenúť, že za projektom je spolupráca ľudí, ktorí si vzájomne pomáhajú, Bc. Veronika Pitrmucová – gestorka projektu, Mgr. et Mgr. Michaela Šimečková Ph.D. – výzkumníčka/evaluátorka a Bc. Zdeněk Čapek spolu s Mgr. Michaelou Švejdovou.
K projektu sa pripojili Štátny úrad inšpekcie práce a Kancelária verejného ochrancu práv.
Mobbing Free Institut je popredný odborník v oblasti šikany na pracovisku v Českej republike i v zahraničí. Je trvalým poskytovateľom kvalitných a odborných informácií ľudským spôsobom pre všetky cieľové skupiny. V rámci projektu se členovia Mobbing Free Inštitútu podieľajú na tvorbe školiacích materiálov, na vzdelávaní v danej problematike a pod. Výskum ukázal obrovskú frustráciu zamestnancov, chýba im odmeňovanie, ak aj nejaké majú, tak nie je férové. Na druhom mieste je nedôvera a strach komunikovať o vzájomných problémoch a na treťom mieste si zamestnanci sťažovali na slabé možnosti ďalšieho rozvoja.
Kto si však uvedomí - ľudia strávia priemerne 90 000 hodín života v práci, čo predstavuje 1/3 života a kto si všimol, že práve tie pracovné podmienky sú pre každého človeka dôležité.
Slová ako sú mobbing, bossing už nie sú neznámymi pojmami. Rozumieme pod nimi všechny formy spoločenskej šikany pracovníkov, ktoré môžu vo svojom dôsledku negativne ovplyvniť psychický, ale i fyzický stav poškodeného. Prejavy nemusia byť na prvý pohľad zjavné, začínajú veľmi pozvoľne
napríklad zesmiešňovanie či okrikovanie dotyčnej osoby, ale časom se môžu vyvinúť až do fyzického násilia. Podľa najnovšieho internetového šetrenia, ktoré uskutočnila v Čechách ďalšia účastníčka konferencie Barbora Večerková v spolupráci so spoločnosťou Data Collect, má s niektorou z foriem šikany na pracovisku skúsenosť viac než tretina osôb starších ako 15 rokov (36 %), ide o najmladších zamestnancov vo veku do 29 let. Za najčastejšie prejavy mobbingu môžeme v současnosti označit nedoceňovánie pracovného výkonu, ktoré postupne vedú k strate sebevedomia (16 %), zadávanie nezmyselných pracovných úloh (13 %) a povinnosti,ktoré nezodpovedajú kvalifikácii zamestnancov (10%), zosmiešňovanie a ohováranie postihnutej obete v rámci pracovního kolektivu (9 %), neustála kritiks práce obete (8 %) či ignorování mobbovaných osob (7 %) kolektivom. Viac než dve pätiny šikanovaných osôb (46 %) sú vystavovaní niektorým z foriem šikany na pracovisku raz do týždňa či ešte častejšie, a to vo viac než dvoch pätinách prípadov (42%) po dobu dlhšiu ako jeden rok (častejšie zamestnanci vo veku 45 – 59 rokov). Takmer tri pätiny (56 %) obetí mobbingu sú šikanovaní svojím nadriadeným, (29 %) zamestnancov svojimi kolegami.
58 % sa bojí zviditeľniť šikanu, (39 %) má strach,(22 %) má obavy, že by sa ich nikto nezastal.
Znovu zopakujem: Aby sa Slovenská republika kompatibilne integrovala v spoločenstve vyspelých štátov sveta, aj u nás musí prebiehať humanizačný proces pracovnoprávnych vzťahov. Chýba nám ako soľ do kuchyne, bez tohto procesu nám hrozí vyčlenenie zo spoločenstva vyspelých štátov.
Počiatky psychopatických úchyliek vidíme aj na mnohých poslancoch parlamentu, podľa čoho ľahko odhalíme kvalitu ich osobnosti vo zvieracích hodnotách.
Po príchode z Prahy som si našla informáciu, že poslanec Otto Žarnay predložil dňa 8. 11. 2019 novelizáciu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a dopnení niektorých zákonov. Jej obsahom sú patologické vzťahy na školských pracoviskách.
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473813
Pán poslanec Žarnay, Inštitút ochrany ústavných práv považuje Váš zákon za diskriminačný, lebo na Slovensku nie sú len školské pracoviská. Je to Vaša populistická politika. Prečo ste nepredložil zákon na ochranu všetkých pbčanov. Takto ste len sám vojak v poli bez odbornosti. A takto je to na Slovensku vo všetkom. A tak, aká je to oslava Nežnej revolúcie?
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473812
