Musíte sa postaviť proti tlaku, lebo u Vás, rovnako ako vo všetkých krajinách Európskej únie, sa bude zvyšovať počet psychiatrických pacientov - vysvetľoval nám riaditeľ nemocnice, my máme 5 % pacientov, ktorí sa tu liečia na mobbing. Občania k nám prichádzajú a hovoria: Každý deň idem do práce a neviem, či ešte ju budem mať aj na druhý deň. Nedostanem dnes výpoveď? Ich myseľ zamestnáva neistota, nepokoj, strata zamestnania.
Ak chceme riešiť šikanovanie, musíme sa spojiť globálne a mať stále viac ľudí, ktorí podporujú našu myšlienku, aby sme potom efektívnejšie mohli pomôcť obetiam. Počas viac ako 15 rokov, povedala Anke Kampka, čo som sa začala venovať problémom násilia, som často zdesená, koľko existuje klubov a inštitúcií zapojených do šikanovania na pracovisku a koľko z nich neváha oponovať utýranej obeti a postaví sa zoči –voči proti nej aj na súde.
Ako je to na Slovensku? Zamestnávatelia nepoznajú alebo nechcú poznať problematiku mobbingu, bossingu, a preto nevedia zaujať stanovisko, ak ich oslovíme za účelom monitorovania prípadu podozrenia výskytu mobbingu na pracovisku. Dosiaľ je to aj pre nich tabuizovaná téma. Škandálmi zahltená spoločnosť sa ani nevie postaviť na odpor. A zase je to výhoda pre mobérov, ktorí prichádzajú na súdne spory, kde sa obeť túžiaca po spravodlivosti bráni, a ukazujú spôsob svojho prístupu k obeti. Tieto spory sú veľmi potrebné, aby sme otvorene poukázali na psychické násilie, ktoré tu koná mobér.
Hra na demokraciu pokračuje aj v súdnej sieni. Tu sa odzrkadlí ďalšia moc, dôsledkom ktorej je zle nastavená doba (od roku 1989), ktorá vyprodukovala psychiatrické a psychologické techniky mobbéra zamerané na ovládnutie mysle a konania slabších jednotlivcov. Obete mobbingu v domnení, že sú neschopné, strácajú sebavedomie a získavajú presvedčenie o svojej bezmocnosti.
To znamená, že je potrebné "nastaviť príklad" ako žiť v spravodlivej spoločnosti a spojiť sa s každým, kto je ochotný denne konať spravodlivo a bez klamstva.
Mobbing, bossing je zlý, pretože to poškodzuje ľudí a žiaden zamestnávateľ sa o to nezaujíma. Nemeckí kolegovia radia musíte začať spoluprácu s lekármi, psychiatriami, psychológmi, s politikmi. Mali by ste ich podnietiť k tomu, aby podnikli školenia poskytnúť vhodnú liečbu a urobili ďalší výskum fyzických, psychických, kognitívnych, sociálnych a osobnostných úrazov spôsobených šikanovaním. Musíme pochopiť, že mozog obete je zranený od šikanovania a aké dôležité je ošetrenie a poskytnúť uzdravovanie.
V októbri v minulom roku sme boli na ministerstve zdravotníctva SR, za ministerkou JUDr. Zuzanou Zvolenskou, aby nám pomohla pri zisťovaní počtu pacientov, obetí mobbingu Veľmi pekne nás vypočula a vyriešila to tým, že sa obráti na svojho experta na psychiatrické choroby. O výsledku budeme informovaní. Ale kedy???? To bol prejav jej záujmu. Predsa ako ministerka zdravotníctva by sa mala zaujímať o zdravotné problémy svojich občanov v oblasti duševného zdravia.
Ľudia nie sú depresívni pri údajnej chorobe spôsobenej mobbingom, ako sa to snažia „zakryť“ naši psychiatri, je to len ďalší produkt psychiatrie, ktorá zmenila konanie obetí mobbingu na "chorobu" za účelom predaja liekov. Jedná sa o vynikajúcu marketingovú kampaň, ale nie o vedu.
Musíme zdokumentovať všetky prípady počas vývoja našej „slovenskej demokracie", lebo zneužívanie, sabotovanie, ponižovanie práce obetí bude pokračovať beztrestne a nepozorovane.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá sa venuje problematike zdravia nezachytila vývoj medziľudských vzťahov na pracovisku, ktorý vplýva na kvalitu práce vo všetkých krajinách Európskej únie. Preto je potrebné, aby všetky krajiny Európskej únie zabezpečili aj potrebnú preventívnu ochranu, ako nám to ukázali kolegovia v Nemecku. Štatistika únikov peňazí zo štátneho rozpočtu nám prináša vysoké sumy.
Mobbing sa týka každého z nás – niekto je obeťou, iný mobberom a ostatní sú viac či menej aktívnymi alebo pasívnymi spoluúčastníkmi. Mobbing nemá logiku, podľa ktorej by boli obete vyberané, takže nikto nemôže s istotou povedať „mne sa to nikdy nestane“. Otáčať sa chrbtom k patologickým vzťahom na pracovisku je preto nepochopiteľný luxus.
S odvahou kráčame spoločne ďalej.
