a hlasnú vravu. Kolegovia vám utečú na obed, keď idete pred tým rýchlo na toaletu. Pri stole v jedálni nie je pre vás zrazu žiadne miesto.
Alebo iný príklad. Šéf vás poveruje len smiešnymi úlohami a kontroluje po vás každú maličkosť. Niekoľkokrát vám dáva naspäť upravovať dokumenty, pričom „úprava“ spočíva v zmene medzier medzi riadkami či slovami.
Alebo naopak. Dostávate neskutočné množstvá úloh s nesplniteľnými termínmi a šéf vás od nich neustále odvoláva a pridáva úlohy „z iného súdka“. Následne na každej porade figurujete medzi tými, ktorí permanentne nestíhajú termíny.
A pridajme ťažší kaliber. Spracujete úlohu a uložíte si ju do zásuvky. Ráno ju tam nenájdete. A možno aj záhadne zmizne z počítača, pretože všetci pracujete v spoločnom priečinku. Nikto nič nevidel, nikto nič nepočul. Dostanete pokarhanie za nesplnenie úlohy.
Spoznali ste sa? Možno to pripisujete len nepochopeniu zo strany kolektívu alebo šéfovi, ktorý je z princípu pes. Mýlite sa. Stali ste sa obeťou mobbingu. Len pripomeniem, je to stále tabuizovaná téma, ktorá preráža všetky doteraz umelo vytvorené témy budovania našej demokracie po slovensky. Všetci sú ticho aj keď o nej všetci vieme, lebo v nej žijeme a vysoko prevyšuje tie ostatné témy 21. storočia. Pojem mobbing pochádza z anglického „to mob“, čo v preklade znamená niečo obliehať, obklopiť alebo na niečo naraziť, ponižovať, urážať, napádať, vrhať sa na niekoho. Možno ho charakterizovať ako trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného (mobbér) voči jednotlivcovi alebo menšej skupine (obeť).
Preložené do ľudskej reči - je to psychický teror riadený kolegami alebo šéfom na pracovisku, ktorého podstatou je vôľa vedome ublížiť, ponížiť, zničiť, sabotovať prácu obete, či znepríjemňovať pracovné podmienky do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Prečo sa teda nebránite? Jednoducho preto, lebo si v kútiku duše myslíte, že ste na pracovisku jediná osoba, ktorú šikanujú a že ak to niekomu poviete, všetci si budú myslieť, že práci nerozumiete a nedokážete ju zvládnuť. Hlavným problémom mobbingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna, bežná nezhoda v názoroch. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobbingu ste vo veľmi zlej situácii. Mobéri majú určité typické osobnostné črty – mnoho z nich patrí do skupiny tzv. sociopatov. Ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho resp.hlasnejšieho, ktorý má na pracovisku lepšie konexie. Mobér útočí z pocitu nedocenenosti až menejcennosti. Ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. karieristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých, nevynímajúc formu trefných úderov pod pás.
Hocikto z nás sa môže stať obeťou mobbingu. Často ide o ľudskú nezhodu alebo vyvolanie snahy ovládnuť toho druhého. Podľa odborníkov súvisí nárast mobbingu so stále tvrdším bojom o existenciu a o kariéru. Mnohí sa stávajú jeho obeťami preto, že sa ich firma jednoducho potrebovala zbaviť bez odstupného.
Znie to síce paradoxne, ale cieľmi psychického teroru na pracovisku nebývajú neschopní a leniví jedinci. Obeťou je väčšinou šikovný kolega či atraktívna kolegyňa. Ste príliš dobrý? Šéf sa bojí, že ho prerastiete. Ste usilovný a pracovitý? Stávate sa nežiadúcou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom.
Nenechali ste sa od chlípneho kolegu pozvať na dva deci červeného? Od zajtra budete najneschopnejšou kolegyňou s pošramotenou povesťou, s ktorou je hanba ukázať sa na chodbe. Ak vytŕčate z davu a nezaradili ste sa do sivého priemeru, máte smolu. Impulzom pre naštartovanie honu na vašu osobu sa môžu stať tak nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť, či utiahnutosť. Rovnako aj nezapadnutie do kolektívu a jeho zvyklostí. To, že zrazu nemáte za sebou anonymnú masu kolegov, ale ste osamelým jedincom vymykajúcim sa priemeru spôsobuje, že sa stávate vhodným objektom pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť. Nehovoriac už o tom, že takéto okolnosti spôsobia každému väčšiu či menšiu psychickú ujmu. Záleží od toho, kto je aká tvrdá povaha.
Cielený mobbing má však na svedomí aj predátorov. Podľa výskumov veľa obetí dlhotrvajúceho mobbingu trpelo takzvanou post-traumatickou stresovou poruchou. Obete sa dokonca často pokúšajú o samovraždu, až 15% samovrážd vo Švédsku boli dôsledkom mobbingu.
Pani Helena pracovala na zmluvu na dobu určitú. Vzhľadom na to, že dva roky viedla pobočku a dobrými výsledkami si bola istá, že obnovenie je pracovnej zmluvy je samozrejmosťou. Mýlila sa. „Asi dva mesiace pred skončením zmluvy mi začali v práci dávať najavo, že nie sú so mnou spokojní," hovorí žena, ktorá má o 15 kíl menej ako pred polrokom a netrasie sa len vďaka utišujúcim liekom. Šéfovi sa zrazu dobré výsledky nezdali byť až také dobré a hodnotenia osoby pani Heleny ako riadiacej pracovníčky boli čoraz nižšie a nižšie. Prichádzali úlohy s nesplniteľnými termínami s nezmyselnou náplňou. Musela do noci vyrábať siahodlhé tabuľky, ktoré nikto nepotreboval. Vzhľadom na to, že sa jej niektoré „úlohy“ nepodarilo odovzdať v termíne, zmluvu jej nepredĺžili. Na miesto pani Heleny nastúpil dlhoročný kamarát jej šéfa, ktorý zhodou okolností prišiel pred štvrť rokom o prácu.
Musíme však smutne konštatovať, že súčasná legislatíva boj za seba a svoje práva vôbec neuľahčuje. V našej spoločnosti stále pretrváva nízke právne povedomie a nie je tomu inak ani v pracovno-právnych vzťahoch. Potom sa niet čo diviť, že niektorí „tiež zamestnávatelia“ používajú praktiky, ktoré neraz hraničia s praktikami najhrubšieho zrna.
Zákonník práce síce ustanovuje vo svojich Základných zásadách právo na prácu bez obmedzení a hovorí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a že nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého, ale skutočnosť je taká, že iba málo poškodených sa dovolá práva. Preto je akékoľvek dokazovanie mobbingu na pracovisku v momentálnej situácii ťažké, dlhodobé a zložité. Potrebujete množstvo svedkov, dôkazov. Dovtedy kým nebude psychický teror na pracovisku zakotvený v zákone s možnosťou potrestania, bude pribúdať ľudí s doživotnými psychickými traumami a problémami s opätovným zaradením sa do normálneho pracovného procesu."
Aj tento týždeň nás čaká prípad obete mobbingu, ktorá dokazuje spravodlivosť na súde. Zo súdu jej poslali, že si má nájsť advokáta. Prečo? Nie je to vôbec potrebné, po dvoch rokoch trvania súdneho procesu a môjho právneho zastupovania. Zákony sú stále tvrdšie a tvrdšie. Inštitút ochrany ústavných práv vznikol, aby okrem iného dokumentoval, monitoroval zviditelňoval prípady zlej aplikácie zákonov. Píšte na ioupriesenia@gmail.com
