Argument 1.
Úrady práce sú nastavené na registrovanie nezamestnaných, ale chýba tu právne poradenstvo. Vláda argumentuje, že právne poradenstvo zabezpečujú advokátske kancelárie, dokonca bezplatne. Prax je taká, že nikto z „čerstvých“ nezamestnaných nedokáže "navštíviť" advokátsku kanceláriu, lebo vie, že „advokát nemá čas“. Psychologický moment zničenej existencie a reálny nedostatok peňazí nezamestnaného je skutočná prekážka a zdeptaný nezamestnaný má po krk úradovania, ktoré ho ďalej iba deptá.
Východiskom z tohto stavu je to, čo malo byť už dávno zriadené. Na každom úrade práce má fungovať právne oddelenie pre nezamestnaného. Právnik má byť k dispozícii a má poskytovať právne rady pre nezamestnaného. Tento fakt dávam do tejto rozpravy ako smrteľne vážnu, ale zároveň okamžite riešiteľnú vec.
Argument 2.
Úrady práce nedokážu zistiť oprávnenosť postupu pri prepúšťaní zamestnanca. Keď sa zamestnanec sťažuje, že ho prepustili nespravodlivo, úradníci ho nechajú nech sa vyreční a tým ich pomoc „zhasla“.
Vláda argumentuje, že úradníci nemajú kompetencie sledovať oprávnenosť prepúšťacieho procesu. Tak sa teda pýtam, načo sú také úrady? Len pre štatistiku?
Ak chcú úrady práce pomáhať nezamestnanému v sebaobrane proti neoprávnenému prepusteniu, a vidíme, že sa tvária akože chcú, tak musia urobiť dve veci:
A/ registrovať spôsoby prepustenia, a to takým spôsobom, aby neoprávnené spôsoby prepustenia boli okamžite riešené Inšpektorátom práce.
B/ vytvoriť empirickú tabuľku príčin a spôsobov prepustenia zo zamestnania, a to z toho dôvodu, že legislatívu na obranu vznikajúcich nezamestnaných vieme vytvoriť len na základe príčinnej súvislosti vzniku neoprávnenej nezamestnanosti a následne evidencie neoprávnených procesov prepúšťania.
Na margo argumentu č. 2 uvediem úsmevnú odpoveď pána ministra práce. V interpelácii som sa opýtala, prečo neevidujú na úradoch práce, tzv. mobbing, ktorý býva sprievodným asociálnym javom procesu ukončovania pracovného pomeru. Pán minister mi odpovedal v tom zmysle, že to neevidujú, lebo mobbing nemajú zadefinovaný, teda legislatívne upravený. Keby som nepoznala serióznu snahu pána ministra, tak by som povedala, že si uťahuje z interpelácie.
Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce (International Labour Organization) z roku 2006 zasiahla Európu epidémia tyranie na pracoviskách. Odvtedy sa situácia zhoršovala a dnes je stav neúsnosný. Dnešný stav tyranizovaných zamestnancov je taký neúnosný, že sila a počet poškodených občanov stačí na zvrhnutie tejto vlády.
Trpiaci a poškodení občania stále dúfajú a stále čakajú, kedy začne táto vláda chrániť záujmy pracujúcich ľudí. Chcú len pracovať, dostávať spravodlivú odmenu, a chcú mať istotu že budú pracovať aj zajtra.
Nehovorím nič nové, čo sa týka túžob zamestnancov.
Ale navrhujem absolútne novú vec, čo sa týka funkcie úradov práce a inšpektorátov práce:
Moje návrhy:
1. nariadiť úradom práce sledovanie okolností prepúšťania z práce, a to tabuľkovou formou, kde bude uvedené, akým spôsobom boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania a v druhom stĺpci bude uvedené, akým spôsobom konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením.
2. nariadiť vytvorenie právnych oddelení na úradoch práce, kde budú riešené sťažnosti prepustených alebo šikanovaných zamestnancov.
3. nariadiť inšpektorátom práce bezodkladné vypracovanie žalôb v každom prípade zisteného šikanovania, mobbovania, alebo iného prenasledovania zamestnanca; a okamžité vypracovanie žaloby na zamestnávateľa, ktorý pred prepustením zo zamestnania psychicky týral svojho zamestnanca.
4. nariadiť vytvorenie webovej stránky, kde bude zoznam mobbérskych zamestnávateľov, u ktorých bol zistený prípad psychického týrania zamestnanca.
Ak budú realizované mnou navrhnuté opatrenia, odhadujem okamžitý pokles prepúšťania zo zamestnania o celých 30%.
Podľa odhadov mojich voličov, ktorí ma do tohto parlamentu zvolili, by to mohlo byť až 50% poklesu počtu prepustených zo zamestnania.
Ďakujem za pozornosť.
