ktoré sa nám pretekali svojimi aktivitami. Mnohí kandidáti sa na stretnutiach prebudili a zaujímali sa o názory ľudí, voličov. Pozvali ich na guláš, kde rozdávali kalendáriky, kľúčenky a cukrovú vatu...... Na Slovensku je to stále tak, zase sa politici zaujímali o voličov raz za štyri roky. A prišiel deň volieb. Dňa 5. marca 2016 sme mohli ako občania, voliči našej bezprávnej krajiny rozhodnúť, koho z politických adeptov pošleme do politického dôchodku. Dnes je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
Štyri roky som v poslaneckej kancelárii počúvala zbedačených občanov, ktorí boli sklamaní našou demokraciou od roku 1989. Boli znechutení, skeptickí. A vôbec neverili, že na Slovensku sa dá niečo zmeniť k lepšiemu. Politickú daň sme si aj za posledné obdobie vlády SMERU už poriadne vytrpeli. Vieme, že nám vládnu zlí ľudia, paraziti, ktorí menia kabáty a podľa poslednej "politickej módy" sa z nich stávajú a stali aj nezávislí poslanci. Len, aby sa dostali k lepšiemu korytu.
Slabé právne vedomie občanov Slovenska a apatia v politike, ako napríklad "Ja tu nezostanem, idem preč z tejto krajiny", alebo "Ja nejdem voliť aj tak sa tu nič nezmení", prinieslo súčasné otroctvo v našej krajine. Už dávno neplatí, že Slovensko je zvrchovaným demokratickým, právnym štátom, kde sa garantuje právna moc od občanov, ktorí túto moc vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov.
V minulom volebnom období som si medzi poslancami parlamentu pripadala ako jediná ľudom zvolená poslankyňa. Už aj ochrankári v parlamente vedeli občanom odpovedať na otázku: Kto rieši problémy občanov ? Poslankyňa Ritomská, odpovedali. Nie je to chvála, je to skôr do plaču, v akom marazme žijeme.
Dnes nám história ukazuje, že zvolení zástupcovia občanov si v parlamente presadzovali a znovu presadzujú vlastnú vôľu v mnohých novelizáciách zákonov, často bezohľadne aj proti vôli občanov tvorili a tvoria špecificky ústavne zakotvený bezprávny systém. Egoistické zákony boli a sú schvaľované a presadzované bez konzultácie s občanmi a sú nastavené proti slušným občanom našej krajiny. Historická prax nám ukázala, že skutočnú moc nad našimi občanmi majú vo svojich „pazúroch“ rôzne elitárske oligarchie, ktoré si nahonobili svoje majetky v privatizačných machináciách a v neskorších kriminálnych finančných podvodoch. Zamestnanci, študenti, dôchodcovia sa majú ešte horšie ako pred rokom 1989. Mediálne sa nám dostavajú do povedomia akési odrobinky, ako zlepšiť situáciu v školstve či v zdravotníctve. Sú to do neba volajúce klamstvá, ako držať ľudí v tichosti a v strachu.
Slovenskí občania si nevedia vysvetliť, ako je to možné, keď máme v úvodzovkách „slobodu a demokraciu“ keď sme euroobčanmi, prečo sa máme horšie ako pred rokom 1989. A prečo sa máme horšie ako rakúski občania? Dňa 17. júna 2016 som na stretnutí vo Viedni na tému "Was ist Mobbing und was konnen wir dagegen tun? pozrela na realitu našej demokracie.
Naši občania aj po posledných voľbách dňa 5. marca 2016 miesto slobody a demokracie a namiesto prilepšenia dostali iba ilúziu o slobode podporovanú slobodou vierovyznania. Z pravicového rovnako ako z konzervatívneho, či zo smeráckeho pseudo-sociálneho systému doslova vypadol chlieb a nahradili ho reči o slobode vierovyznania. Je to sprostý a primitívny gól do siete demokratičných zmien. Naša vláda podviedla slušných ľudí a ešte im vešia klamstvá natreté medom rovno pod nos. Politici, sudcovia a médiá ťahajú za jeden povraz a neváhajú klamať občanov rovno do očí. Slovensko patrí k najskorumpovanejším štátom Európskej únie, o tom niet pochýb. Ani teraz pred 1. júlom 2016, kedy nás čaká naše predsedníctvo. O korupcii sa stále rozpráva a rozpráva a súčasná vláda má boj proti korupcii aj vo svojom programovom vyhlásení. Miera korupcie je na Slovensku nezmerateľná, lebo neskorumpované ostrovčeky našej štátnej moci už dávno zanikli a mieru slušnej normy tu, na Slovensku, už nikto nepozná. V tomto oceáne korupcie a bezprávia je takmer nemožné podnikať. Svetové ekonomické fórum hodnotilo 144 krajín a zaradilo Slovenskú republiku na chvost až na 140 miesto. Bezprávie a korupciu máme zakotvené aj v Ústave SR. Podľa našej Ústavy SR nie každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom, pretože novelizované zákony znemožňujú občanom toto právo využiť. Na jednej strane sa píše v Ústave SR, že občan sa môže obrátiť na ústavný súd, ale na druhej strane sa od občana vyžaduje presný jurisdikčne formátovaný v úvodzovkách „scenár“ podľa ktorého Ústavný súd SR bude akože postupovať a tento „formátovaný scenár“ musí občanovi napísať (aj podľa Ústavy SR) akože právnik, lebo inak jeho podanie bude zamietnuté. Čo je to, ak nie korupcia. Je to zabezpečenie príjmov sudcom a advokátom. To je úradne zakotvená korupcia. Zároveň je to bezprávie, lebo občan, ktorý je poškodený, má zásadnú prekážku vo vymáhaní práva, ak je zároveň chudobný. Neprestávam vychádzať z údivu, aký scenár sa prejednáva v súdnych sieňach a aký scenár sa rokuje v parlamente.
Aby to nestačilo, a to vychádzam zo štatistiky našich prípadov na súdoch, štát pokročil ešte aj mafiánskym smerom a justícii, prokuratúre, polícii, členom Vlády SR a iným oligarchom zabezpečil:
Platové tarify, ktoré sú zlatou baňou, ak sa na súdoch šikovne odročuje a rôzne blokuje súdne pojednávanie. Vždy je to likvidačné pre slušného občana a vždy je to ziskové pre nenásytných právnikov.
Imunitu a nekontrolovateľnosť pri skúmaní a rozhodovaní, občan nemá právo ani na získanie výkladu zákona, lebo tak je zákon nastavený, že nie každý slušný občan môže žiadať výklad.
Beztrestnosť pri porušení zákona vo výkone povolania. Ak sa niekedy výnimočne dokázalo , že sudca pochybil, sudcovi sa nič nestalo, ale ani sa neospravedlnil a v médiách sa objavil článok, ktorý spochybnil dôkaz proti sudcovi. Tak úboho je nastavená morálka a „právna tradícia“ nášho štátu.
Úmyselné pestovanie právnych medzier v legislatíve.
Úmyselné udržiavanie dvoch režimov aplikácie práva, z ktorých ani jeden neprezentuje spravodlivosť ani právnu podstatu práva.
V súdnych procesoch zažívame tzv. normálny režim, ktorý ignoruje právne medzery a cieľom tohto režimu aplikácie práva je trestanie, či iný postih slabých a slušných občanov tohto štátu
V súdnych procesoch, kde figuruje silný zamestnávateľ môžeme zažiť „mafiánsky režim“ aplikovania práva, v ktorom sa využijú všetky právne defekty na zbohatnutie alebo na unikanie spod právnej zodpovednosti v prospech mocných a bohatých, či vládnych, či verejných činiteľov alebo ich tzv. sponzorov alebo prisluhovačov „ bielych koní“.
Uvedené fakty sú koreňmi rovnako pre korupciu ako aj bezprávny stav Slovenskej republiky.
Len pripomínam, o dodržiavaní zákonov som rozprávala 4 roky v slovenskom parlamente. Bolo to, ako hľadať ihlu v kope sena. Žiaľ, nikto sa ku mne nepridal. Rokovacia sála si vypočula moje návrhy na riešenie bezprávneho stavu našich občanov a dostali sa do archívu parlamentu. A to bolo všetko. A tak je to aj dnes. Zviditeľnila som, že dodržiavaním zákonov sa dá páchať aj krivda na ubiedenom národe. Každý predsa potrebuje k životu prácu, dobré pracovné podmienky a k tomu dobré pracovné vzťahy. Dokázali sme, že občan na Slovensku nemá zachované ani len tieto ústavné práva.
Téma korupcie a bezprávia sú v našej krajine stále len populistické témy našich politikov v rokovacej sále parlamentu. Nikto z nich nevie , ako riešiť bezprávie slušných občanov.
Ak by to vedeli, už počas 100 dní vlády by sa to snažili riešiť. Ale zase len zavádzajú politickým divadlom v rokovacej sále parlamentu, kde im to občan vysoko preplatí.
Dal by Boh, aby sa našim súčasným zákonodarcom rozjasnilo a aby pochopili aj bez prežitého utrpenia, čo je to bezprávie, čo je to skorumpovaný súdny senát a čo je to bezprávny a skorumpovaný štát. My v ňom žijeme.
