kosc.blog.sme.sk Úspechom sa postupne stane, ak nám niektoré médiá ponúknu rubriku, kde budeme pravidelne informovať, robiť reportáže z pracovísk, alebo ponúkať rozhovory s mobbérmi, či obeťami mobbingu. Cieľom všetkých našich aktivít je zlepšiť súčasne nastavený politický systém pomocou antimobbingového zákona, aby obete mobbingu mohli riešiť potláčanie ľudských práv, ľudskej dôstojnosti.
Práve teraz pred blížiacim sa štrajkom učiteľov pripomeniem, čo všetko prináša veľmi slabá informovanosť ľudí o mobbingu. Práve na pracoviskách našich učiteľov, ako ukazuje naša štvorročná štatistika, sa vyskytuje najviac mobbingu. Na tomto blogu som prinášala informácie o zlých medziľudských vzťahoch, ktoré sú príčinou psychického teroru na pracoviskách. Mobbing a s ním spojená patológia zamestnaneckých vzťahov má tri korene:
1. sociálna bezcitnosť;
2. ekonomická kriminalita a firemné podvody (krádeže, korupcia, defraudácia, daňové úniky...);
3. neochota systému oficiálne prezentovať a odsúdiť sociálnu patológiu.
Každý neinformovaný občan udržiava špirálu sociálnej katastrofy. Mlčky ignorujúc zvieracie metódy v medziľudských vzťahoch prispieva k vyhynutiu Puta Lásky medzi ľuďmi. Poškodený jednotlivec sa dostáva do špirály sociálnej katastrofy – strata zamestnania, porucha sebavedomia, prehnaný rešpekt voči gaunerom, ekonomický problém, spoločenský pokles v hierarchii, porucha sebahodnotenia, psychosomatické zdravotné ťažkosti, následné telesné ťažkosti, ešte hlbšia sociálna kríza jednotlivca, a nie nakoniec vysoké percento sociálne motivovaných samovrážd. V súčasnosti konštatujeme: Štát si neuvedomuje ako produkuje vysoko efektívnu „pásovú výrobu“ sociálnych katastrof. Momentálny stav v spoločnosti je chaotický a nikto nemôže s istotou povedať „mne sa to nikdy nestane“. Stačí, aby ktokoľvek prišiel o peniaze, o moc, o rodinu, a okamžite je zhodený v patologickej hierarchii pod úroveň zvieraťa. Otáčať sa chrbtom k neľudským a patologickým vzťahom v spoločnosti, na pracoviskách, to je postoj nezlučiteľný s postojom slušného človeka.
Zodpovednosť, to je širšia téma, ale súvisí s otázkou, kedy vláda začne akceptovať chybu kontrolných mechanizmov a kedy vláda zavedie legislatívne úpravy proti sociopatickým zamestnávateľom. Parlamentní mazáci“ nám zase ukazujú, že všetko vedia najlepšie a vychovávajú si generáciu mladých patologicky agilných a servilných politikov, ktorí majú reprodukovať ich zvyky a ich štýl jednania. Stále je to „parketa, na ktorej nevedia tancovať“. Je to celé patologické, niekedy sa mi zdá, že ľudstvo vymrie na neschopnosť komunikovať.
V posledných parlamentných voľbách občania SR silným a temným hlasom vyjadrili túžbu mať sociálno-právny štát. A ukázali svoju túžbu po riešení sociálno-právnych otázok v ľudských intenciách spravodlivosti. Ako na pracoviskách, tak aj v politike, stále viac sa prehlbuje existujúci problém otrokárstva. Túžili sme po vznešenej existencii, vznešene sme zvrhli diktatúru komunistov – ale kde je naša túžba dnes? Vidíme zotročenie človeka človekom v mene mamony a moci. Sťažnosti občanov, ktoré mi pribúdajú aj po posledných voľbách svedčia, že je to oveľa horšie ako v kapitalizme 19-eho storočia. Už neplatí ako vtedy na západe, že „ja Tebe a Ty mne“. Teraz máme platný úchylný stav otrokárstva: „Zhora dole môžeš úplne všetko, a zdola nahor nemôžeš vôbec nič!“
Napriek tomu ľudia dúfali a chceli zmenu, a stále si volia nejakých politikov do parlamentu v domnení, že títo im pomôžu ich bezprávnu situáciu riešiť. Mnohí politici sú ako hazardní hráči, hrajú o dôveru občanov, sú len bežným typom politika. Prečo to volič pochopí až po voľbách?
Každý problém sa dá riešiť, ale iba vtedy, ak ho vieme pomenovať. Problém násilia na slovenských pracoviskách dosiaľ neriešila žiadna politická moc a zdá sa, že ani táto vláda a parlament o tom nič nevie. Programové vyhlásenie vlády SR zase nemá záruky boja proti sociálnej rakovine.
Aj na Slovensku potrebujeme mať odvážnych, statočných zamestnancov na pracoviskách tak, ako to je v krajinách EÚ. Potrebujeme občanov, ktorí sa nebudú báť poukázať na nekalé praktiky zamestnávateľov. Ak chceme vidieť viac demokracie a viac humánnych postojov, nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa obzrieť cez plece, keď stojíme tvárou k východu, a máme ako na dlani švédsky, nemecký, švajčiarsky, alebo rakúsky, či iný sociálne vyspelý štátny systém. Môžeme sa poučiť od politík vyspelých štátov EÚ. Roky tolerované praktiky nespravodlivého a neetického vyháňania zamestnancov z pracovísk budú musieť skončiť aj u nás, na Slovensku. Psychický teror na pracoviskách bol pomenovaný už dávnejšie ako mobbing, bossing, a v niektorých štátoch EÚ boli aktualizované právne úpravy na elimináciu spoločenskej rakoviny. Všetci predsa chceme, aby náš štát predbehol vývoj ostatných postkomunistických systémov.. Prípady, ktoré prinášam v týchto článkoch ukazujú, že naši učitelia nebudú kráčať do práce s radosťou ani v nasledujúcom volebnom období.
"Pracujem na Špeciálnej základnej škole ako učiteľka. Chcela by som Vás poprosiť o pomoc čo sa týka šikany na pracovisku. Všetko sa začalo odkedy sa zmenilo vedenie školy v júli tohto roka. Začiatkom júla som odišla na dovolenku a keď som sa vrátila do práce, riaditeľka školy, pani Ing.H. mi povedala, že nech okamžite budovu školy opustím, inak zavolá políciu. Zamedzila mi taktiež prístup ku knihe dochádzky kde som sa nemohla ani len podpísať. Keď to takto išlo tretí deň, do práce som prestala chodiť, a podala som žiadosť o odstupné, keďže som to brala tak, že som bola z práce vyhodená. Na žiadosť mi však prišla odpoveď, že odstupné mi dať nemôžu, keďže stále mám platný pracovný pomer.
Avšak keď som do práce teda opäť nastúpila, nebola som dva mesiace zaradená a teda ani som nevedela, akú pracovnú pozíciu mám vlastne vykonávať. V nasledujúcich dvoch týždňoch mi bola pridelená úloha vypracovať plány pre 2. ročník praktickej školy. Porušenie zákona: Vypracovať má len tie plány ktoré učí... ako môže učiť 11 predmetov v 2. ročníku praktickej školy?
Vypracovať jeden plán trvá učiteľovi niekedy až 3 dni, mne bolo na 11 plánov určených 5 pracovných dní, a k tomu aj vypratanie triedy. Keď som sa na porade ozvala, že mi nebol daný dostatok času a je nemožné vypracovať toľko plánov za takúto dobu, pani riaditeľka mi len odpovedala, že "ja som tak rozhodla". Ostatným kolegom nebola pridelená ani len tretina práce, čo mne.
Na poradách pani riaditeľka má posmešné narážky na moju osobu a tiež na niektorých zamestnancov, často na poradách kričí a vyhráža sa. Zakázala mi zamykať moju triedu pod vyhrážkou, že potom ešte len uvidím čo so mnou narobí.
Vôbec mi nevypláca odmeny aj napriek tomu, že všetci ostatní zamestnanci ich dostávajú a už tretí mesiac som nedostala príplatok za triednictvo, ktorý mi zo zákona prináleží. Na moje námietky a písomné pripomienky mi doteraz neodpovedala a keď som sa na šikanu na moju osobu sťažovala na Inšpektorát práce, odpísali mi, že podľa nich je toto všetko v poriadku.
Pred troma týždňami som bola kvôli vysokému tlaku hospitalizovaná a ani to nebránilo vedeniu, v tom, aby k nám dva krát do dňa chodili domov a vypytovali sa na prácu a vyvíjali na mňa nátlak, aby som im dala kľúče od skrine, kde sa nachádzajú moje osobné veci. Toto som brala ako zasahovanie do liečebného režimu. = stalking, porušovanie osobnej slobody, psychické šikanovanie.
Momentálne som na PN a môj zdravotný stav sa nezlepšuje. Neviem koho už kontaktovať, aby sa situácia aspoň trocha zlepšila. Kedy už konečne bude takéto psychické prenasledovanie nadriadeného trestným činom? Na koho je najlepšie obrátiť sa, ak má riaditeľka kontakty na Inšpektorát práce a na Krajský školský úrad? Kto mi v tejto situácii pomôže? Mám strach o seba aj o manžela, ktorý na škole tiež pracuje, máme strach z toho, ako dlho budeme ešte schopní toto všetko znášať." Podporujem učiteľov v ich dnešnom štrajku.
