Vieme, že ľudia „nemajú čas“ medzi sebou komunikovať, problémy dusia v sebe, rastie v nich napätie a stres – stav pre zdravie veľmi rizikový. Majú strach, uzatvárajú sa do seba. Nie sú schopní voľne komunikovať, často ich ovládne neistota, obavy, a to vedie k izolácii. Všetky tieto príznaky sú následkom nebezpečného javu - mobbingu, ktorý existuje od nepamäti, ale v posledných rokoch ho vidíme ako monštruóznu sieť, utkanú v tele celej spoločnosti.
Osveta je mimoriadne dôležitá, preto znovu uvediem najprv pojem.
MOBBING v zamestnaní je systematické osočovanie, slovné ubližovanie, ponižovanie a sabotovanie vykonanej práce. Takto sa správa neschopný nadriadený, mobber, a vedie k tomu svojich podmanených zamestnancov, aby sa tiež tak správali. Kto nevyhovuje, ten je odporne prenasledovaný a vytesnený z chorého kolektívu – ten príde o prácu!
Mobbing je civilizačná sociopatia, porucha spoločenských vzťahov. Je to veľmi stará, známa, ale novo pomenovaná likvidácia schopných a slušných ľudí.
Ak sa vyskytne na Vašom pracovisku, kto Vám pomôže? Nikto. Vyskúšala som si to aj ja na sebe. Ani ja som nenašla nikoho - ani morálne, ani eticky, a už vôbec nie humánne, aby ukončil konanie, ktorého sa vedome dopúšťal môj zamestnávateľ.
Pozrela som sa na riešenie. Slováci, zabudli sme na pomoc svojmu blížnemu. A to aj v pracovných vzťahoch. Európa už dávno ochraňuje svojich zamestnancov na pracovisku (ako o tom píšem v predchádzajúcich článkoch). A my, Slováci, sledujeme kauzy politikov. A teraz pred voľbami predvolebné sľuby. Ale to nám pokoj a radosť do života neprinesie.
Možno na chvíľu len privedie k akémusi presvedčeniu, že niekto sa má horšie, či lepšie ako Vy. Ale je to umelé.
My, Slováci, o ničom nevieme. Ale prečo musíme byť medzi poslednými? Civilizačná Európa ochraňuje svojich slušných a pracovitých zamestnancov.
Preto som sa rozhodla vynaložiť všetko úsilie ukázať Vám, že povinnosti zamestnávateľa musia obsahovať: povinnú ochranu zamestnancov pred stresom; povinnosť zastaviť rodiaci sa, či existujúci mobbing; dodržiavať vnútorné antimobbingové predpisy; chrániť osobnostné práva, zdravie a česť zamestnancov v rámci pracovného spoločenstva. To je prvý bod môjho volebného programu.
Veď koľko je obetí, ktoré sa pri výskyte násilia na pracovisku, nemajú na koho s dôverou obrátiť. Žiadna štátna inštitúcia Vás nevyrieši. A k právnikovi posúvate problém na dlhé roky.
My Slováci sme už takí. Radšej mávneme rukou. Nemáme na to zákon. Túto odpoveď som si aj ja niekoľkokrát vypočula.
A práve preto som prijala ponuku hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a kandidujem.
Verím, že budeme spoločne riešiť naše problémy a voľby do parlamentu sa stanú pre každého osobnou záležitosťou.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
