Zlo nezastavili ani sviatky narodenia Božieho dieťaťa. V posledných sviatočných dňoch minulého roku nám prichádzali informácie od statočných občanov, ktorí sa rozhodli brániť a nepodľahnúť svojim „mocipánom“ na pracovisku.
Je ťažko uveriteľné, čo sa to deje v tomto štáte. Ešte aj tie médiá klamú a zavádzajú širokú verejnosť. Vari redaktorom a redaktorkám nie je zle, keď musia prinášať mnohé klamstvá a robiť zaujaté reportáže? Len, aby neprišli o zisky. Ale ak začne „prihárať“, potom ani médiá nemôžu mlčať.
Svedčí o tom aj táto správa: „Slovensko sa v nasledujúcom roku 2013 dočká výskumu týrania a zneužívania detí. Rozhodnutie o jeho realizácii agentúre SITA potvrdila riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Silvia Porubänová a výskumník Milan Fico. Inštitút bude výskum zastrešovať. Zatiaľ je v štádiu príprav, prvé výsledky by však mohli byť známe už v máji či júni roku 2013.“ V závere tejto správy Milan Fico potvrdil, že rozhodnutie o výskume súvisí s rokom 2012, ktorý sa do povedomia verejnosti zapísal aj prípadmi na smrť utýraných detí, konkrétne päťročnej Lucky a dvanásťročnej Viktorky.“
Takýto postup u nás nie je vôbec neobvyklým. Vždy sa u nás najprv niečo stane a potom sa to rieši. A stalo sa....
Je zvláštne, prečo je na tom toľko príprav a rovnako je zvláštna aj informácia o predpokladanom termíne prvých výsledkov tohto výskumu. V porovnaní s naším výskumom monitorovania a osvety prípadov mobbingu, bossingu sme zaznamenali veľký nárast prípadov už v prvom mesiaci.
Občania mali veľký strach, aby sme ich nezverejnili. Išlo im len o to, aby sa mohli niekomu zdôveriť. Predovšetkým nás oslovovali ženy, ktoré už nedokázali skrývať zlú atmosféru na svojom pracovisku. Poukázala na ňu svedkyňa na poslednom pojednávaní, na ktorom sa obeť mobbingu odvážne postavila proti útokom mobéra na pracovisku. Na sudcovu otázku, prečo ste odišla z pracoviska, odpovedala, že tam bola zlá atmosféra, zlé medziľudské vzťahy.
Ak zistené prípady týrania a zneužívania detí porovnáme s prípadmi slovenských pracovísk, musíme konštatovať, že na slovenských pracoviskách sa viac ako dvadsať rokov uskutočňuje týranie alebo zneužívanie ľudskej práce, a tým porušovanie ľudskej dôstojnosti. Ale nie je nám známe, že by sa do povedomia verejnosti prostredníctvom médií zapísal jeden prípad mobbingu, bossingu.
Komu tento stav bezprávia vlastne vyhovoval a stále vyhovuje? Kto je zodpovedný za tento vývoj základných ľudských práv a slobôd a tým za porušovanie Charty základných ľudských práv a slobôd? Aj na našich pracoviskách, česť výnimkám, sa týrajú zamestnanci a mobéri vymýšľajú postup, ako sa zbaviť obete.
Práve pred rokom som bojovala proti útokom zo strany mobéra. Bola som zhrozená, čoho všetkého sa voči mne dopúšťal. Jeho konanie vrcholilo a zároveň klesalo do hlbokej úbohosti v snahe realizovať svoj cieľ zbaviť sa mňa ako obete mobbingu. Za tým účelom mobér svojím konaním aplikoval zrušenie môjho služobného miesta. Ako to pripraviť a realizovať, aby to splnilo účel a poslanie zákona? Aj tu platí, že poznať zákon ešte neznamená vedieť realizovať jeho obsah.
Zákon sa prijíma v parlamente a ten, kto ho predkladá, zvyčajne nebude ho realizovať v praxi. Takéto nastavenie u nás nemá žiadnu spätnú väzbu. Ten, kto realizuje výklad zákona, nespolupracuje s jeho tvorcom. Nakoľko nemáme kontrolu nad výkladom zákona, v praxi sa stávajú prípady, dnes už zneužívania zákonov. Kto bude zodpovedný za nesprávny výklad zákona?
Postup mobéra pri aplikácii môjho skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol nasledovný:
Mobér mi na poslednom pojednávaní oznámil, aby som stiahla žalobu s tým, že sa môžem vrátiť na pracovisko. To, čo ma tam čakalo, neprezradil. Hneď pri mojom návrate, mi bola predložená výpoveď. A dôvod ruší sa moje služobné miesto. Na moju otázku ma informoval, že pán predseda rozhodol o zrušení môjho služobného miesta.
“Toto Vám nemôžem prevziať“ bránila som sa. Mobér na mňa chcel zavolať právnika.
„To sa mi vyhrážate?“ spýtala som sa. Výpoveď som neprevzala. Mobér mi ju poslal poštou. Napísal nový text výpovede, kde zmenil dátum zrušenia môjho služobného miesta. Poučil sa, že nie je možné uskutočniť zrušenie a výpoveď s rovnakým dátumom. Pre prípadný súdny spor bolo potrebné upraviť dátum, kedy moje služobné miesto ruší.
Je mi veľmi dobre známe, že vyvrcholenie takýchto a podobných útokov mobéra môže vyvolávať a vyvoláva u obetí mobbingu rôzne myšlienky, v neposlednom rade aj myšlienku spáchať samovraždu.
Nakoľko náš národ, na pracoviskách zastrašovaný, ešte nedospel vo vzťahu k uplatňovaniu svojich práv k preukazovaniu porušovania ľudskej dôstojnosti, je našou povinnosťou naďalej v tomto kalendárnom roku pomáhať obetiam mobbingu a šíriť osvetu s cieľom priniesť tejto krajine antimobbingový zákon schválený v parlamente, ktorý bude stáť na kvalitných pilieroch spolupráce..... pre všetkých občanov našej krajiny.
Dnes je potrebné vymieňať si svoje pracovné skúsenosti o prípadoch mobbingu v rámci všetkých zainteresovaných krajín Európskej únie, ako to bude na blížiacom sa stretnutí, ktoré sa bude konať dňa 2. februára 2013 v Nemecku.
