Keď som pred tromi rokmi začínala boj proti mobbingu a bossingu, zdalo sa mi, že naša verejnosť nikdy neprijme moderné trendy na ceste za humanizáciou pracovného prostredia. Zo začiatku som bola jediná aktivistka na Slovensku. Postupne som nadviazala spoluprácu s ďalšími aktivistami. Žiaľ nemala som podporu ani jedného štátneho úradu.
Vďaka odporúčania európskeho ombudsmana : „Medializujte a robte osvetu pre občanov tak dôležitú, aby ste vytvorili nevyhnutnosť legislatívnej úpravy zákona.“ som o probléme násilia na pracoviskách v našej krajine písala do novín, časopisov. V roku 2012 som už mala širokú klientelu pracovno-právnych obetí mobbingu, resp. poškodených občanov, ktorí ma nakoniec poslali do parlamentu. V roku 2013 konštatujem, že sa nám podarilo verejne medializovať a odsúdiť asociálne a sociopatické formy správania. Odvysielané boli v regionálnej TV Bratislava, v TA3, STV a v Rádiu Lumen.
Mobbing, ako neželaný a nehumánny sociálny fenomén našej doby som predstavila na troch tlačovkách v Bratislave, Žiline a v Košiciach. Tlačovku v Trenčíne nám zamietol primátor Trenčína, p. Rybníček.
Prednášala som aj vysokoškolákom na Právnickej fakulte Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Máme evidované bakalárske práce na tému mobbing. Študenti ma oslovujú a som rada, že záujem mládeže o túto tému rastie. Na bratislavskom magistráte sa mi podarilo zaradiť prednášky o mobbingu, bossingu do projektu Bratislava zdravé mesto.
Vďaka Bohu, dnes už môžeme konštatovať faktický stav: Slovenská verejnosť je informovaná o fenoméne násilia na pracovisku. Na druhej strane, ale zisťujeme, že zamestnávatelia sú tiež informovaní, ale nechcú o mobbingu a bossingu ani počuť. Keď niektorá obeť násilia podá žalobu na súd, zamestnávateľ si zaplatí drahých advokátov, ktorí silou peňazí nechajú žalobu zamietnuť. Čo na tom, že súd koná v rozpore so zákonom?
A čo na to vláda SR? Naša vláda je vždy posledná z predajných, ktorá začne chápať fenomén, ktorý sa za vládnutím skrýva. Vidíme to na aktuálnej situácii. Občania si zvolili sociálne orientovanú vládu, a namiesto sociálnej empatie, učitelia dostávajú totalitný ministerský bossing. Táto sociálna vláda tlačí učiteľov do otroctva. Stredoškolská učiteľka, ktorá vie naučiť a žiaci ju milujú, je odborníčka, má odpracovaných 32 rokov praxe, dostáva mesačný plat v čistom cca 580 eur. Na čo myslia páni Čaplovič a Fico, keď tento plat považujú za správny? Všetky vlády za posledných 23 rokov klamali učiteľov, že nemajú na nich peniaze.
Toto sú nezameniteľné fakty tesne súvisiace s bezprávnym stavom našej spoločnosti, súvisia s korupciou a klientelizmom na najvyšších postoch vo vláde, sú hanbou celej našej spoločnosti.
Dňa 2. februára 2013 som bola pozvaná na druhú medzinárodnú konferenciu Schutz vor Mobbing, ktorá sa konala v nemeckom Bad Kreuznachu. Poznamenávam, že Nemci sa venujú agende násilia na pracoviskách už od roku 1996. Na tejto medzinárodnej konferencii sme nadviazali aktívnu spoluprácu za účelom výmeny skúseností. Boli prekvapení mojou poslaneckou aktivitou. Prečo? Lebo ani v jednom štáte na svete sa dosiaľ nepodarilo dostať tému mobbingu do parlamentu. My, občania SR máme šancu predbehnúť našou kultúrou všetky vyspelé štáty sveta. Stačí len taká maličkosť: Schváliť zákony zakazujúce psychoteror na pracoviskách.
Ďakujem našim učiteľom, ktorí našli odvahu, vzopreli sa proti násiliu a svoje skúsenosti, žiaľ – veľmi smutné, prišli svedčiť vo svojich príbehoch.
Dnes začíname s učiteľmi našu spoločnú cestu za spravodlivým pracovným prostredím. Vytvorte si v Nových školských odboroch svoj vlastný poradný orgán s cieľom radiť a kompetentne najímať dobrých advokátov na súdnu ochranu práv pre všetkých nespravodlivo prenasledovaných zamestnancov v školstve. Budem Vám v tom pomáhať.
Môj volebný program bol pre občanov SR predložiť zákony proti mobbingu a bossingu. Žiaľ, v parlamente som jediná s programom novej a ľudskej spoločnosti, a preto budem potrebovať podporu širokej verejnosti, aby sme spoločne presvedčili mocnárov a „zakorenených“ poslancov parlamentu.
Agendu násilia na pracoviskách, riešim na medzinárodnej úrovni. Mám podporu aktivistov všetkých vyspelých štátov Európskej únie. I keď cesta k legislatívnej úprave antimobbingového zákona je cestou cez politické peklo.
Slovensko je už 23 rokov impregnované šialenou praxou psychopatických zamestnávateľov nielen v súkromnej sfére, ale aj v štátnych rezortoch. Zisťujete to aj vy učitelia, na svojich školách, kde pôsobíte.
Niektorí prenasledovaní zamestnanci si ani neuvedomujú mobbing a bossing. Nevedia o prenasledovaní, o psychopatickom a deviantnom správaní nemajú vedomosť. Nevedia ho pomenovať. Musíme si uvedomiť realitu: Mobbing a bossing sú zvieracie móresy. Už koncom 19. storočia bol mobbing definovaný etológmi. Výskumná úloha biologickej vedy etológie je štúdium správania sa zvierat žijúcich v spoločenstvách, ako žijú napr. husi, alebo šimpanzy. Vo všetkých jednodruhových spoločenstvách zvierat viacerí etológovia diagnostikovali prekvapujúci fenomén skupinového útoku na vybraného jednotlivca vo vlastnej skupine. Útoky nikdy neboli smrtiace, ale postupne vyčerpávali obeť až nakoniec obeť uhynula. Skupinové útoky mali charakteristické atribúty. V každej skupine zvery to fungovalo vždy rovnako. V ľudských spoločenstvách sú pozorovateľné úplne rovnaké atribúty mobbingu.
Príklad: Prišiel si o minútu neskôr do práce lebo autobus meškal, zástupkyňa uteká s „bumážkou“ že podpíš – aha, prišiel si neskoro . Čo spravíte? Podľa zvieracieho spôsobu by bolo vhodné také napomenutie otrieskať zástupkyni o hlavu, ale sme ľudia, sme učitelia – že? Takže učiteľ to podpíše a ide vyučovať. A toto je tá chyba! Vážení, taký papier treba okamžite roztrhať, hodiť do koša a vôbec neakceptovať. Samozrejme si Vás pozvú na koberec, v taký čas im treba povedať:
Vláda nevie nič vzťahoch na pracoviskách, preto je otázne, či je vôbec kompetentná vyjadrovať sa k tomuto fenoménu.
Atavistická kultúra v zamestnaní je všade tam, kde mobbing alebo bossing praktizujú a všade tam, kde otázky o rovnosti príležitostí priamo zosmiešňujú.
U nás na Slovensku to robia aj sudcovia, ako som mala možnosť zistiť aj na pojednávaniach. Aj tam vládne atavistická zamestnanecká kultúra bossingu a mobbingu, ktorá je komédiou silných, a zároveň je tragédiou slušných občanov, ktorí sú obeťami. Tí silní hrajú divadlo a otázky ľudskosti sú im vraj jasné. Obete však nemajú odvahu povedať, že tyrani sú zvieratá. A sme pri koreni problému zvaného bossing a mobbing. Mlčanlivosť. Mlčanie je živnou pôdou tyranie a biedy. Mlčanie spôsobuje, že mobbér sa nikdy nedozvie o svojom atavizme. a obeť sa stáva ľahko zničiteľnou hračkou v rukách bossa alebo mobbera. Mlčanie je biedou nášho pracujúceho trpiaceho občianstva. Na vine sú aj médiá.
Médiá sú tiež pareniskom bossingu a mobbingu, preto nečakajme že médiá budú o humanizácii zamestnaneckých vzťahov písať, čo i len čiarku. Dnes nikto nemá odvahu ani len podpísať protest proti nespravodlivému porušeniu pracovnej disciplíny. To je bossing. Ale, kto sa proti bossingu ozve? Počkajte vážení, zavolám si svojho advokáta. Aj keď nemáte advokáta, poraďte sa s právnikmi aspoň na internete a odpovede právnikov si vytlačte a prineste na pohovor. Začnite boj proti šikane a proti bossingu.Čím viac nás bude, tým skôr presadíme legislatívny zákaz deviantných praktík, o ktorých tu hovoríme. Keď ktokoľvek z vedenia školy uplatňuje zákony nespravodlivo, je deviant, a patrí do džungle.
Od ekonómov stále počúvame tézy o všeobecnej hospodárskej kríze. Zneužívanie krízovej tézy k stláčaniu učiteľov na najspodnejšiu priečku sociálneho rastra, to je politický bossing na slovenský učiteľský stav. Treba si to uvedomiť a treba k tomu zaujať náležitý a hlasný postoj.
Všetci vieme, nielen my, ale aj renomovaní ekonómovia, že ekonomika voľného trhu skončila, zničila samu seba presýtením trhu kartelmi. Dnes nikto nepochybuje, že mobilní operátori 10 násobne predražujú svoje služby, a robia to nepísane kartelovo dohodnutým spôsobom.
Ani europarlament nedokáže prelomiť ich kartelový vzťah. Rovnaké to je aj vo vašej situácii. Všetky ostatné rezorty v tomto štáte sa správajú ako mobbérske deviantné spoločenstvá. Pozerajú sa na nespravodlivo ponižovaných učiteľov a sú ticho, lebo oni majú, čo chcú. Je to úplne to isté ako na malom pracovisku, kde mobbéri v tichosti tolerujú svojmu šéfovi že psychicky týra jedného zamestnanca. Sú to mobbéri, lebo tichým súhlasom posilňujú bossovu psychopatickú činnosť.
Každý mlčiaci zamestnanec, aj keď sa priamo nezúčastní na tyranizácii, je mobbér, lebo svojím mlčaním znásobuje utrpenie poškodeného zamestnanca.
Ak sa nenaučíme správne pomenovávať deviantné spôsoby v zamestnaneckých vzťahoch,
Ak nebudeme nahlas hovoriť o patológii vo vzťahoch na pracoviskách,
Ak nebudeme trvať na odvolaní nepoučiteľných bossov,
Ak nebudeme tvoriť spravodlivý nátlak na mobbérsku zver nad nami,
Potom sa nečudujme, ak nás tá zver pomaly, ale isto zničí.
Za posledný mesiac stratilo na Slovensku prácu zaokrúhlene 10 tisíc ľudí. Nezamestnanosť prekročila 14 % práceschopnej populácie. Takmer pol milióna ľudí je bez práce. Toto tu ešte nebolo. Netvrdím že za vlády Dzurindu bol stav lepší, skôr naopak. Stav je lepší teraz, ale predsa, čím to je, že číslo tak narástlo?
Zamestnávateľa nikto netrestá za nemorálne a nehumánne zaobchádzanie so zamestnancami. Zamestnávateľ konzumuje zamestnancov doslova a do písmena! Prijme vždy niekoho na dobu určitú, potom ho prepustí a prijme iného, toho potom tiež prepustí... je to priamo zverské, ešte to aj dvíha štatistiky nezamestnanosti a dvíha to aj výdavky štátu, presne povedané ubúdajú peniaze z našich daní do vreciek zamestnávateľov – zverských deviantných konzumentov.
Bossing a mobbing je zdrojom permanentného stresu na pracovisku. Permanentný stres je zdrojom napätia, neskôr spôsobuje pocity stlačenej duše, príznaky sú odborne nazývané ako exogénna depresia. Neskôr sa pridávajú psychosomatické poruchy organizmu, ako je napríklad vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, neurózy s poruchami funkcií nervov ako je nespavosť, ešte neskôr poruchy trávenia a prípadné zmeny orgánov, niekedy mozgové príhody, srdcové infarkty, a nie nakoniec aj zhubné nádory.
Práceneschopnosť mobbovaných ľudí je, skôr alebo neskôr, na 100 % istá. Čo to robí s našimi daňami? Vieme. Nedávno nám dane zvýšili, zvýšili odvody aj chudákom živnostníkom, lebo pán Kažimír zrazu zistil, že pán Mikloš nevedel počítať a štátna kasa je celá červená od debetov. Pán Kažimír konal, a teraz je štátna kasa červená od krvi krvácajúcich učiteľov, živnostníkov a iných slušných ľudí.
Ja som na strane učiteľov od začiatku a plne vás podporujem vo vašom oprávnenom boji za zvýšenie platov. K vášmu boju pripájam aj argumenty do boja za humánne pracovno-právne vzťahy, ktoré sú neoddeliteľné od slušnej mzdy.
Bol niektorý riaditeľ, alebo nejaký zástupca či iný šéf z akéhokoľvek školského pracoviska na nejakom tréningu vedenia konfliktného dialógu ? Myslíte si, že vedenie školy to nepotrebuje? Toto je iba jedna otázka z mnohých, ktoré chceme dostať do legislatívy.
Ako už vieme, chudoba môže zapríčiniť zníženie kvality vzdelávania. Je tu priamy príklad v našom štáte. Kto by pracoval za taký plat, ako majú učitelia? To, že naši učitelia tu zostávajú, to je svedectvo o vysokej miere patriotizmu, vysokej morálke a hlbokom etickom poznaní.
Naše školstvo sa drží na veľmi vysokej úrovni vzdelávania, ale nie je to zásluhou posledného 23 ročného obdobia zmien a frustrácií, ale je to zotrvačnosť predchádzajúcich morálnych princípov platných v školstve. Naše školstvo si udržiava vrcholné metodiky vyučovania, aké nevidno nikde inde vo svete. Keď pošlete nášho maturanta kamkoľvek do sveta na univerzitu, je schopný nielen držať krok v štúdiu, ale zaručene sa stane jedným z najlepších študentov tej univerzity. A toto je zásluha všetkých pedagógov od materskej škôlky až po učiteľov na univerzitách.
Preto, nenechajte sa zastrašovať bossmi na ministerstvách či v riaditeľniach. Otázku bossingu a mobbingu musíme spoločne vyriešiť pre pokojné a tvorivé pracovné prostredie, aby ste si v pokoji a vyrovnane mohli užívať platy, ktoré si zaslúžite.
Podporujem vás a vy dúfam podporíte môj politický boj za slušnosť, za legislatívnu istotu, za ľudské pomery v práci a vo vzťahoch.
Podľa prípadov obetí mobbigu, ktoré zastupujem na súdoch, je to boj dokonca aj so sudcami, ktorí nie sú schopní rozhodovať spravodlivo a niekedy sa mi zdá, že som na scéne zlého filmu, nezmestili by sa ani do vysielania TV JOJ, ale o tom vám porozprávam na blogu v mojich ďalších príspevkoch.
