Od 1. júla 2016 máme nový Civilný sporový poriadok. Týmto zákonom sa prebrali právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Okrem iného je to Smernica, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Pozrime sa do súdnej siene, ako sa aplikuje. Predniesli sme žalobu, ktorá obsahovala právny úkon psychických útokov na človeka ako ľudskú bytosť. Pracovný pomer obete na tomto štátnom úrade vznikol dňa 31. októbra 1995. V pracovnej činnosti sa postupne stal generálny štátny radca. Vo februári 2016 začína psychický útok na štátneho zamestnanca. Útoky boli také silné, že náš klient začína mať zdravotné problémy. Spočiatku tomu nevenuje pozornosť. Ako chlap snáď niečo vydrží. Ale útoky sa stupňovali. Každá ráno šéfka vykrikuje po chodbe: Kde je ten môj otrok? Všetci ostatní štátni zamestnanci ticho počúvali výkriky. Nikto mu neprichádza na pomoc. Pani šéfka posiela po svojho "otroka". Rituály pracovných pokynov nadriadeného treba povinne vykonávať.Zákon však neupravuje, ako má pani šéfka riadiť svojich podriadených. A to jej umožňovalo rozdávať služobné úlohy jeden za druhým. Nepomáha ani otvorený dialóg, nepomáha ani prosba, aby sa šéfka správala podľa etického kódexu štátneho zamestnanca.
Ja sa postarám o to, že Ťa zničím - vykrikuje šéfka v kancelárii za zatvorenými dverami. Čo je to za riadenie? Štátny zamestnanec dúfa, že sa šéfka zmení. Ak ju predsa zaúčal do funkcie, mala by byť aspoň trochu tolerantná, ak nie vďačná. Ale nie je. To sa predsa dnes v 21. storočí na slovenských pracoviskách "nenosí". A nie sme sociálny ústav. Tu sa bude makať. A komu sa to nepáči, nech si nájde inú prácu. Pokyny šéfky sú jasné. Ale náš štátny zamestnanec, ktorý má jeden rok odchodu do dôchodku, to nevydržal. A psychicky sa zrútil.
Sudca otvára pojednávanie a pokúsi sa zmieriť obidve strany. Nie je vôľa. Tak pokračujeme v prednese žaloby. Sudca pozorne počúva a zapisuje. Tlak žalovaného voči žalobcovi sa prejavil aj znížením osobného príplatku. Peniaze to je to najdôležitejšie, prečo chodíte do práce. Ak Vám ich vezmú a ste živiteľ rodiny, tak sa budete brániť aj Vy. Nie to ešte náš štátny zamestnanec.
A bránil sa. Marec 2016, prvé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Apríl 2016 už druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Nesplnil si desať služobných úloh. Nestíhal plniť úlohy za posledné tri mesiace, a to všetko odkedy má novú šéfku. A tak mu zamestnávateľ v apríli 2016 predložil Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Obeť vníma správanie šéfky ako zraňujúce, degradujúce a nebol a ani dnes nie je schopný efektívne sa brániť voči tomuto správaniu. Sudca počúva a zapisuje. Žalovaný dotváral svoje prenasledovanie žalobcu ešte aj zlou firemnou kultúrou, úlohy prideľuje mailami jeden za druhým a chce riešenie.
Zákonník práce upravuje v článku II.: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Prečo žalobca Dohodu podpísal? Dúfal, že útoky prestanú a keď sa tak nestalo, potom je lepšie odísť z takéhoto pracovného prostredia. Zamestnávateľ nevedel vytvoriť pracovné prostredie v súlade so zákonom. A dnes už nie je na chválu, že počas celej doby trvania služobného pomeru si žalobca plnil svoje povinnosti, neboli mu vytýkané žiadne nedostatky v práci, zamestnávateľ bol vždy s jeho prácou spokojný. Nedostal žiadne písomné ani ústne upozornenia. Až teraz, vyhrážky zamestnávateľa vzbudili dôvodný strach u štátneho zamestnanca. Dôkazom manipulácie a získanie vplyvu ovládnuť žalobcu bolo neodborné prideľovanie služobných úloh a zníženie funkčného platu. Konanie žalovaného svedčilo o bossingu. V pojednávacej miestnosti sme po prvýkrát v histórii zapisovali pojem bossing, ktorý tu dosiaľ nikto nepomenoval.
Sudca vypočul aj žalovaného. Mladá právnička nám predniesla, príklad tvrdého a nekompromisného vyjadrenia, ako sa pracovalo na štátnom úrade. Štátny zamestnanec nestíhal plnenie služobných úloh. Riadenie bolo voči nemu tolerantné. Ale ak sa mu nepáčilo, mal si sťažovať. Naša mladá právnička mala v miestnosti aj našepkávačku, ktorá jej ukazovala, čo ešte má povedať. Sudca len slepo hľadel, nereagoval. Len poctivo zapisoval všetko do zápisnice.
A záver: Sudca nemal žiaden záver. Poslal nás na päť minút von a keď sme sa vrátili vyniesol rozsudok. Žaloba sa zamieta. Ale čo napíše do odôvodnenia? To nás bude zaujímať. Aby sme aj študentom právnických fakúlt priniesli nový trend ochrany našich zamestnancov na súdoch. Lebo, a to znovu opakujem, nie je dôležité skončiť Právnickú fakultu, ale dôležité je vedieť, aplikovať zákony v praxi, vedieť vykladať právo v súlade s jeho dopadom na život toho, ktorého človeka. A v našich prípadoch agendy 21. storočia máme už praktické skúsenosti, že treba chrániť život trpiacich zamestnancov na slovenských pracoviskách. Kto nevie a nerozumie, len pripomínam, táto agenda sa nám preniesla z minulého volebného obdobia. A v súčasnej dobe je nevyhnutné porozumieť, že boj proti prenasledovaných zamestnancom chceme riešiť novým štátnym úradom.
http://www.mojevideo.sk/video/2a95e/1_vyrocie_institutu_ochrany_ustavnych_prav.html
http://www.mojevideo.sk/video/28746/vizia_pre_slovensko_alebo_vsetko_sa_da_ak_sa_chce.html
http://www.cum.sk/v/CNUq/institut-ochrany-ustavnych-prav
