Prinášam odozvu poslucháčov: "Relácia sa mi páčila, ale bolo by dobré jej pokračovanie. Bolo to krátke vzhľadom na často sa vyskytujúcu tému v našej spoločnosti všade rozšírenú. Nevenovali ste sa problematike znovu zaradenia tých "po 5O-ke" do pracovného procesu. Je ponižujúce, ak ich na pracovných pohovoroch vyše hodiny spovedajú, ako keby to boli bytosti z nejakej planéty. Po veľmi príjemnom rozhovore sa s úsmevom rozlúčia. Ale ak sa im aspoň polovica organizátorov výberových konaní ozve, je to skvelý výsledok. Aj keď je jasné, že si ich nevyberú. Načo aj. Treba pomáhať známym, známych známym, rodine a pod., čo tam po nejakých 50 tnikoch.
Najprv na obeť psychicky tlačí zamestnávateľ formou mobingu či bosingu, potom zase úrad práce, keď od záujemcov o prácu pýtajú nejaké tie žiadosti, ktorými preukazuje osoba, že sa chce zamestnať. Je to smiešne. Čo už naozaj nikto nevidí, že takto sa nezamestnáva. A keď sa niekomu podarí prebojovať sa, alebo skôr mať šťastie dostať sa na pohovor, stretne sa s ďalšou "fraškou". A tak sa vôbec nečudujme že sú plné psychiatrické ambulancie. Je to kolotoč, je to akési perpetuum mobile. "
"Upútalo ma Vaše vyjadrenie...mobbér je iný doma- slušný, dobručký...iný v práci , kde nedocení, dehonestuje , špiní, trestá a hľadá nedostatky... má za sebou politické špičky, primátora, strýka a podobne... Rozhodujú úspechy obete ...spoločenské postavenie a podobne. To sa mobbérom voči schopnosti obete nikdy nepripúšťa. Bojí sa ohrozenia a najmä ohrozenia vo vnútri podniku , on musí byť ten, ktorého sa každý bojí. Len mobbér môže zneužívať pracovnú dobu na kúpu kvietkov, v pracovnej dobe môže isť na obed a byť doma pri manželke aj cez 50 minút čistého času. Len mobbér nemusí označovať príchody, odchody a prerušenia práce. Mobbér má všetko tolerované vrchnosťou, cíti sa silný a neohroziteľný. Len on dáva správne názory a návrhy riešení. Tiché pokyny na šikanu zadáva aj ďalším vedúcim, ktorí sa mu vtláčajú do ... za to majú tzv odpustky a môžu si viac dovoliť."
"Chcem sa verejne poďakovať za obhajovanie na súde a za víťazstvo v súdnom procese. Vykonávate obdivuhodnú, odbornú a obetavú prácu v prospech šikanovaných ľudí na pracoviskách, kde zlyhávajú pracovné vzťahy aj odborové organizácie. Prajem Vám veľa síl do tejto náročnej práce. Vyzývam ľudí, aby sa nebáli a bránili svoje práva na pracoviskách."
Niekedy sa zdá, ako keby štát kalkuloval s nepriamou likvidáciou zamestnancov, aby nemusel mať výdavky s množstvom dôchodkov. Prečo to tak vidíme? Lebo štát nič nerobí na ochranu prenasledovaných pracujúcich. Zamestnanci stratili po Nežnej revolúcii najviac. V súčasnosti s celoživotným ohrozením existenčných podmienok opäť silnejú kapitalistické antagonistické tendencie vo vzťahu „zamestnanec a zamestnávateľ“. Stratili istotu práce. Stratili presvedčenie, že ak sa budú v práci usilovať a budú sa čo najviac identifikovať so záujmami zamestnávateľa, že budú stále lepšie hodnotení. Zamestnávateľ nezvýši plat, ale prepustí skúseného zamestnanca a prijme mladého neskúseného s nízkym platom. Takáto perspektíva je neudržateľná, spoločnosť potrebuje zmenu ako záchranu v hodine kritickej.
Uvedomujem si, že riešením prípadov mobbingu by bolo lepšie, ak by zákon postihoval všetkých, ktorí mobbujú. Tu ide o trestný čin ublíženia na zdraví. A pre organizmus ostávajú trvalé následky. Z toho sa už nedostane. Nepomôže ani zmena zamestnania. Tiež tu ide o chorobu s trvalými následkami. Aj pani učiteľka, ktorá mi píše v reakcii na moje články je príkladom, že nemôže zabudnúť na svojho zamestnávateľa, ako silno jej ublížil. Zostala nedocenená v tejto spoločnosti. Koľko je občanov Slovenska, ktorí zostali nedocenení na svojom pracovisku?
Naša štatistika počas môjho volebného obdobia ukazuje len tých, ktorí sa odvážne postavili na ochranu ľudskej dôstojnosti. Niektorých z Vás aj právne zastupujem na súdoch. Ale je to boj o trpezlivosti, lebo naše súdy sa s občanmi "hrajú". Mnoho občanov má strach sa ozvať a poukázať na mobbing, bossing, psychický teror na pracovisku. Alebo mnohí z Vás prijali svoju úlohu obetavého baránka v dehonestujúcej spoločnosti. A to sa páči politickým stranám, ktoré si tu chcú zabetónovať svoje kreslá v parlamente. Mladých ľudí posielame preč do zahraničia za prácou a akýmsi "bohatstvom". V zahraničí zaberú miesto "domácim", to si plne uvedomte.
Ďakujem pani učiteľke, ktorá odvážne reaguje na mojom blogu. Aj ona bojuje za ľudskú dôstojnosť, ktorej sa Slovákom vo svojej krajine nedostáva. Všetkým, ktorí mi poslali a stále posielajú, podpisové hárky na vznik novej politickej Strany práce Slovenska, patrí moja úprimná vďaka. Jej vznik bude závisieť od odvahy a vyspelosti národa, Aj občania Slovenska potrebujú žiť vo svojej krajine bez strachu.
