obete trestného činu a spoločnosti skôr ako samotné potrestanie.
"Už pred takmer 2500 rokmi konštatoval významný staroveký učenec Aristoteles, že Slušnosť je spravodlivé konanie mimo písaného zákona. Tento výrok je rovnako platný aj v súčasnosti. Ak by sa ľudia správali slušne, pomery civilizácie na Zemi by vyzerali inak, ako je tomu dnes. Aj keď vývoj techniky od čias staroveku pokročil, kvalita medziľudských vzťahov sa od vyslovenia vyššie uvedeného výroku upravila len minimálne a v určitých smeroch sa zhoršila." toto je úryvok z bakalárskej práce Bc. Václava Motyčku ako účastníka 4. medzinárodnej konferencie Prečo (Kedy) zamestnávateľ chodí s radosťou do zamestnania.
Jeho výskum sa zameral na súvzťažnosť medzi dodržiavaním zásad bezpečnosti a produktivitou práce. Rovnako sa zameral na faktory, ktoré môžu narušovať potrebnú efektívnu kontrolu mobbingu. Jedným z faktorom je otázka, či nadmerný akcent na posudzovanie doby trvania a frekvenciu mobbingového správania ako jedného zo základných znakov mobbingu nemôže viesť k riziku príliš rigídneho pohľadu, ktorý môže narúšať potrebnú pružnosť výkladu.
Uvažoval aj o otázke, či/do akej miery môže byť potenciálnym „podhubím“ pre mobbing subordinačný vzťah, na základe ktorého zamestnávateľ zamestnanca kontroluje aj v zmysle monitorovania jeho činností a rovnako zamestnanca kontroluje aj v zmysle regulácie jeho činnosti. Je zaujímavé, že často nastáva stav, kedy mobber beztrestne porušuje subjektívne práva obete mobbingu, obeť mobbingu nemá v podstate žiadne relevantné právne možnosti na to, aby sa mohla účinne domáhať donútenia mobbera, aby plnil svoju subjektívnu povinnosť nezasahovania do jej práv.
Cieľom sa stalo priblížiť nielen všeobecný pohľad na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ale najmä jej, v súčasnosti nedoceňovanú časť ochranu pred mobbingom.
Bližšie uvádzam: Pán bakalár Václav Motyčka prišiel do mojej poslaneckej kancelárii v roku 2015 s otázkou, či existuje legislatívna úprava boja proti mobbingu. Lebo jeho skúsenosti ukazujú, že je to potrebné. Sám ako študent práva si manuálne privyrábal vo firme, kde ho od začiatku ponižovali a akokoľvek sa snažil dohodnúť sa, nebola vôľa. Nakoľko pracoval pri stroji každý deň zlé pracovné vzťahy ohrozovali jeho bezpečnosť pri práci.
To si dosiaľ nikto neuvedomil alebo nechcel uvedomiť. Jeho výskum pokračoval. Bol to len jeden z tisícov názorov, ktoré sa premietli do našej registrácie zamestnancov so svojimi skúsenosťami.
"Ak by sa všetci ľudia začali správať slušne, kvalita života celej civilizácie by sa rapídne zvýšila. Niektoré súčasne problémy by v podstate prestali existovať. Pokiaľ však tento stav nenastal, je potrebné, aby zákonodarca počítal s rôznymi alternatívami súvzťažností medzi jednotlivými zložkami povahy jednotlivca, a o to viac treba pamätať na možné patologické interakcie medzi jedincami navzájom.
Takouto oblasťou chybných medziľudských vzťahov je aj mobbing. Alarmujúce sú informácie o negatívnom vplyve patologického pracovného prostredia na organizácie aj národné hospodárstvo, ktoré poskytla Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá uvádza nasledovné fakty: Zvýšená miera absentizmu a prezentizmu (zamestnanci, ktorí sa dostavia, napriek tomu, že sú chorí a nie sú schopní riadne vykonávať prácu) z dôvodu chorôb súvisiacich s prácou, ako je zvýšená nehodovosť a úrazovosť, napríklad pri rýchlejšie vykonávanej práce pod tlakom, môže viesť k značným nákladom pre podnik alebo organizáciu.
Náklady pre podniky a spoločnosť na vnútroštátnej úrovni sa odhadujú až na miliardy EUR“.
Z bakalárskej práce vyplynulo, že problémom všeobecne akceptovaného a definitívneho začlenenia mobbingu, ako jedného zo zásadných psychosociálnych rizík, do systému predpisov BOZP je aj tá skutočnosť, že je potrebné prehodnotiť doterajšie chápanie BOZP ako súboru legislatívnych úprav triády človek – stroj – prostredie, kde rizikovým faktorom je len objekt práva (stroj, prostredie).
V nových pohľadoch na systém BOZP by mal byť potenciálnym rizikový faktor už nielen objekt práva (stroj, prostredie), ale aj subjekt práva, teda zamestnanec resp. zamestnávateľ (človek).
Inštitút ochrany ústavných práv prináša o tom novú osvetu a monitoring. Viac informácií pre Vás prinášame v Zborníku.
