vzťahov? Na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. O tomto úrade sa novinári budú snažiť písať ešte dlho. http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1144271-kauza-s-cenami-energii-ma-dohru-odberatelia-prestali-platit/
http://zemavek.sk/articles/view/spotrebitelia-ziadaju-urso-aby-nezavadzal
Ako sa pracovalo na odbore legislatívno-právnom nezávislého štátneho úradu? Po preradení na nový odbor legislatívno-právny dňa 1. apríla 2008 som sa bola predstaviť novej šéfke.V prvom rozhovore sa informovala na moje doterajšie pracovné skúsenosti. Bol to príjemný rozhovor. Aj keď na konci rozhovoru moja nová šéfka povedala: Zvážte, či máte dosť skúseností pracovať na tomto odbore.
Po prvých úlohách moje príjemné dojmy zo vstupného rozhovoru začali nadobúdať novú tvár. Keď som odovzdala vypracovanie služobnej úlohy, moja nová šéfka mi povedala, že spracovanie nie je dobré a že jej zástupkyňa to prerobila. Prečo to nekontroluje moja šéfka sama? Prečo to dáva zástupkyni? pomyslela som si, ale nahlas sa nepýtala.
"A môžete mi to ukázať, ako to má byť správne?" spýtala som sa nahlas. Chvíľu bola ticho a potom povedala: "Už sme to poslali z úradu tak, ako to vypracovala pani zástupkyňa". A takto to pokračovalo pri každej úlohe, pani zástupkyňa všetko "preštylizovala".
"Mirka", pýtam sa sekretárky, "kde sa evidujú moje úlohy, ktoré som spravila". Ale Mirka, asistentka odboru legislatívno-právneho, nevedela nič o ukladaní mojich služobných úloh na odbore legislatívno-právnom.
Dňa 13. mája 2008 ma šéfka poslala na súd ako právnu zástupkyňu nezávislého úradu. Vyhrala som, ale bola to moja prvá a posledná výhra pre úrad. Šéfka ma už viac na súd neposlala.
Prišiel 1.jún 2008. Deti oslavovali svoj medzinárodný deň. Ale v štátnej správe sa zavádzalo elektronické pripomienkovanie zákonov cez Portál právnych predpisov. Štátni úradníci začali posielať pripomienky k zákonom elektronicky. Na nezávislom úrade s tým zase mali problémy. Moja šéfka si strategicky vzala dovolenku. A keď sa z dovolenky vrátila, prišla za mnou a spýtala sa: "Prečo ste neposlali pripomienky cez portál?"
"Lebo sú to zásadné pripomienky a tie musí podpísať predseda úradu", vysvetľovala som. "A to mala urobiť Vaša zástupkyňa."
Ďalší problém na odbore plnom právnikov. Kto bude niesť zodpovednosť? Zástupkyňa mojej šéfky. Ale zase neniesla. Vtedy som osobne zašla za riaditeľom osobného úradu, aby som mu vysvetlila, ako to v skutočnosti na odbore legislatívno-právnom funguje. Riaditeľ ma vypočul, potom zdvihol telefón a vyťukal číslo. Na druhej strane sa mu ozvala šéfka osobného úradu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Nemáte tam voľné miesto pre právnika? - pýtal sa riaditeľ osobného úradu.
Z druhej strany sa ozvalo zamietavé stanovisko.
Pán riaditeľ zložil telefón a povedal mi: "Odkážte Vašej šéfke nech Vám pomôže dostať sa na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, má tam známosti".
Keď som to mojej šéfke povedala, ona nahlas reagovala: "Bolo by to možné, pred Vianocami má ísť do dôchodku pán riaditeľ právneho odboru. Pokúsim sa, aby Vás tam preložili."
Ale takéto východisko mi na odbore legislatívno-právnom nepomohlo. Spolupráca tu neexistovala. Moja šéfka zvolávala porady a na týchto poradách mi spolu so zástupkyňou vyčítali, že vďaka mne neboli poslané pripomienky k zákonu o štátnej službe. Obidve si našli dôvod, aby si mohli rozdávať odmeny, ktoré po nastúpení predsedu úradu J. H. sa rozdávali stále častejšie.
Na koho sa môžem obrátiť a hľadať pomoc ? Dňa 9. augusta 2008 som požiadala o pomoc odborovú organizáciu. Ale bolo to zbytočné. Predseda odborov nemal skúsenosti so psychickým terorom.
Dňa 30. októbra 2008 sa zase rozdávali odmeny. Moja vedúca mi znovu v osobnom rozhovore oznámila, že mi nenavrhla odmeny. Ako dôvod mi povedala: „Nemôžem zabudnúť, že ste nezaslala pripomienky k zákonu o štátnej službe na portál právnych predpisov. Za čo Vám mám dať odmenu ? Tak vidíte, za čo by ste chcela odmenu ?“
V roku 2008 sa rozdávali odmeny na štátnom úrade štyrikrát. Pre mňa sa vždy opakovala tá istá situácia. Šéfka mi oznámila, že sa na úrade rozdávajú odmeny a začala vysvetľovať, že mi odmeny nemôže dať, lebo moje úlohy musia kontrolovať ostatní kolegovia, právnici, lebo oni sú lepší ako ja. Vyčítala mi nedostatky, obviňovala ma zo zlého plnenia mojich služobných úloh, neustále na ne poukazovala a kritizovala. Premýšľala som, čo ju motivuje k takémuto správaniu ?
Potrebujem všetky informácie o úrade, lebo inak bude beda - počula som jedného dňa, ako sa mojej šéfke vyhráža jej zástupkyňa. Bola veľmi agresívna a z jej otvorenej kancelárie sa šíril veľký hluk na celú chodbu. Nikto zo štátnych úradníkov sa vtedy neodvážil vyjsť zo svojich kancelárií na chodbu. Aj ja som radšej vošla do kancelárie.
O chvíľu prišla za mnou moja šéfka. Na tvári jej bolo vidieť, že plakala. Veľmi ma prosila, či by som sa presťahovala, lebo do mojej kancelárie chce dať svoju zástupkyňu. Ona je chorá, má toho veľa a možno by jej pomohla veľká miestnosť. - vysvetľovala mi. Ochotne som jej ponúkla moju kanceláriu. Ale potom sa konflikt medzi mojou šéfkou a jej zástupkyňou utíšil a ja dodnes neviem, prečo sa zástupkyňa nepresťahovala.
Každý deň som chodila do práce so stiesneným pocitom, čo si zase na mňa moja šéfka vymyslí. Psychický tlak zo strany mojej šéfky sa stupňoval. Stále častejšie mi začala poukazovať, aby som svoju situáciu riešila. Najprv mi prestala dávať odmeny. A na konci roku 2008 mi prestala dávať aj osobné hodnotenie.
Blížili sa Vianoce roku 2008. Zavolala ma šéfka do kancelárie. Tu ma privítala s úsmevom na tvári: „Ešte sa budete môcť prejaviť, do konca roka ostávajú ešte dva mesiace.“ povzbudila ma. Pridelila mi napísať osem rozhodnutí. Všimla som si, že to zase ležalo na úrade tri mesiace a konečne to mali poslať von z úradu. A znovu nastal rovnaký kolobeh. Šéfka zvolala poradu a moje rozhodnutie všetci právnici kritizovali.
„Nie je to dobre, ja by som to spravila inak.“ povedala zástupkyňa, len čo šéfka otvorila poradu.
"Ja by som tam nedával tie odseky." povedal mladý právnik, magister.
"A chýbajú tam bodky, čiarky, je to celé zle" , povedala mladá magisterka práva.
Jeden cez druhého sa právnici pretekali len, aby oni vyzerali pred šéfkou najlepšie.
Nevedela som sa vynačudovať. Čo to tu je za riaditeľku na odbore legislatívno-právnom? Riaditeľská stolička je len imaginárne obsadená, samotný výkon a rozhodovanie tu má zástupkyňa, JUDr. O. S., ktorá sa nevedela udržať ani na jednom odbore nezávislého úradu, či to bol odbor regulácie plynu, či to bol odbor regulácie tepla a teraz je tu na odbore legislatívno-právnom.
Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi moja šéfka oznámila, že v mesiaci december 2008 mi dáva odmenu. A prečo? Keď sústavne bojuje proti mne a odmeny mi dosiaľ nikdy nepriznala? pomyslela som si.
Ale vysvetlenie nenechalo na seba dlho čakať. Osobný úrad pochybil a zle vyplácal platy všetkým štátnym zamestnancom za posledné dva roky. A tak išlo o zle vyplácanú mzdu za dva roky a úrad to skryl pod hlavičkou odmeny na konci roka 2008. Moja šéfka klamala, že mi dáva odmenu za napísané rozhodnutia, ktoré mi kritizovala, že sú napísané zle. A teraz pravda vyšla najavo, to vlastne zase spravili chybu na nezávislom štátnom úrade, tentokrát na osobnom odbore.
Nakoľko som pracovala na úrade práce, útoky zo strany mojej šéfky mi začali pripomínať situáciu, keď za mnou chodili nezamestnaní na úrad práce a chceli právne rady. Nezabudli si posťažovať na svojich šéfov.
Teraz som vyhľadala právne rady ja, a to priamo na Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva u JUDr. Gemerskej a požiadala som o pomoc pri riešení problému nerovnakého zaobchádzania voči mojej osobe zo strany mojej šéfky. Tiež som sa obrátila na právnu expertku na diskrimináciu JUDr. Debrecenyiovú a dohodla si termín stretnutia. Po dvojhodinovom rozhovore mi pani expertka na diskrimináciu JUDr. Debrecényiová povedala, že by mi pomohli, ak by som bola Rómka alebo Maďarka. Ale ja som len občan slovenskej národnosti. A to oni nemajú kompetenciu. Pozrieme sa v budúcom príspevku, ako som sa obracala na ďalšie štátne úrady.
