Boj proti všetkým formám diskriminácie je jednou z hlavných výziev Európskej únie. Dosvedčuje to aj fakt, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu. Preto je EÚ povinná prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie, najmä čo sa týka diskriminácie v zamestnaní a na pracovnom trhu.
Zamestnanie a povolanie sú kľúčové prvky záruky rovnakých príležitostí pre všetkých a rozhodujúcou mierou prispievajú k plnej účasti občanov na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote. Na trhu práce sme však svedkami mnohých prípadov diskriminácie.
V článku 13 Zmluvy o ES, ktorý bol doplnený v rámci Amsterdamskej zmluvy, sa Spoločenstvu sprostredkujú osobitné právomoci na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského presvedčenia alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.
V členských štátoch je zakázaná diskriminácia v zamestnaní a povolaní. Líši sa však rozsah pôsobnosti tohto zákazu, jeho vymedzenie a vykonávanie. Predmetná smernica ustanovuje všeobecný minimálny rámec pre túto oblasť.
Smernica sa vzťahuje na tieto oblasti:
podmienky prístupu k zamestnaniu alebo samostatnej zárobkovej činnosti vrátane postupu v zamestnaní;
odborná príprava;
podmienky zamestnania a pracovné podmienky (vrátane podmienok odmeňovania a prepúšťania);
členstvo a činnosť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek inej profesijnej organizácii.
Uvedené sa vzťahuje na verejný aj súkromný sektor vrátane verejných orgánov a týka sa odmeňovanej i dobrovoľníckej práce.
Smernica je zameraná proti priamej diskriminácii (rozdiel v zaobchádzaní s osobou na základe konkrétnej črty), ako aj proti nepriamej diskriminácii (zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax, ktoré by mohli uviesť určitú osobu alebo osoby do nevýhodného postavenia alebo podnecovanie na diskrimináciu). Obťažovanie, ktoré vytvára nepriateľské prostredie, sa považuje za diskrimináciu. Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vykonávajú primerané prispôsobenia, avšak len v prípadoch, ked’ sú ťažkosti odôvodnené.
V boji proti diskriminácii zohrávajú dôležitú úlohu aj sociálni partneri. Členské štáty preto musia prijímať vhodné opatrenia na podporu dialógu sociálnych partnerov s cieľom podporovať rovnaké zaobchádzanie, pričom môžu využiť monitorovanie prevádzky na pracovisku, zaviesť pravidlá správania a výskum alebo výmenu skúseností a dobrej praxe atď.
Diskriminačné ustanovenia vo vnútroštátnom práve sa musia zrušiť alebo vyhlásiť za neplatné. Členské štáty by mali zabezpečiť sankcie pre prípad porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.Od roku 2000 bolo na Slovensku času neúrekom, a podnetov bolo viac než dosť, ale všetky boli mobbované, čo znamená, akoby nejakým tajným dohovorom vo vládnom ansámbli boli úmyselne ignorované a zasúvané „pod koberec štátnej moci“. Individuálna sťažnosť „malého občana Slovenskej republiky“ adresovaná vládnemu personálu nemá nijakú šancu na pozitívne vyriešenie.
Odporúčania monitorovacích a zmluvných orgánov neboli, alebo sú nedostatočne zohľadňované pri schvaľovaní zákonov, pri nastavovaní opatrení, či politík verejných orgánov a vládnych inštitúcií.
