Ale je, je to možné. Všetci to veľmi dobre vieme. Len to nie je v žiadnych správach. Oboznámila som ju o našom výskume násilia, s mnohými konkrétnymi prípadmi násilia na obetiach mobbingu, ktorí sa podľa zákona obrátili na inšpektorát práce, ba niektorí aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Každému odporučili, aby si svoje práva uplatnil na súde.
Ako to na súde funguje? Obeť mobbingu sa pomocou advokáta obrátila na súd. Advokát ju poučil, že prípad je jasný a niet pochýb, aby sa prípad neuzavrel na prvom pojednávaní.
Ale včera sme boli na deviatom pojednávaní. Čo sa stalo, že slová vychýreného advokáta sa nenaplnili?
Ani sa nemohli. Sudca otvára pojednávanie, v poradí už deviate a profesionálne zisťuje, že navrhovateľ, jeho zástupkyňa a zástupkyňa odporcu sa včas ustanovili. Ďalej prebieha oboznamovanie o tom, ako sa súd pokúšal o zmiernenie sporu. A tiež upozorňuje na skutočnosť, že už - už tu bol zmier a zrazu si navrhovateľka zmení svojho právneho zástupcu.
Pán sudca, ak by chcel navrhovateľ nejaký zmier, to by vôbec nemusel podať žalobu na súd.
Joooj, joooj!!!! naše súdnictvo to je, ale parketa....na to treba dobré nervy, ale pozrime sa čo sa deje v súdnej sieni.
Zástupca nášho práva a spravodlivosti stále a stále vysvetľuje, ako sa hneď od prvého pojednávania snažil o zmierne riešenie sporu. Snažil sa, snažil sa, snažil sa, snažil sa ...... Ale, prečo sa tak dlho snažil?
Pán sudca, v tomto prípade máte jasné fakty a nemusíte toľko energie vynakladať na pokus o zmier.
My trváme aj keď ide o deviate pojednávanie na návrhu žaloby tak, ako bola podaná pred jedenástimi mesiacmi.
Pán sudca zase rieši výmenu advokátky, ktorá už v tomto súdnom procese, ktorý je taký jasný, stratila „nervy“. A to ešte zlyhala aj v očiach zamestnanca, ktorého presvedčila, že na súde sa dovolá spravodlivosti, lebo zákon tu nepustí.
Ale v pojednávacej miestnosti je zrazu všetko inak. Ale čo sa to deje? Krásne oči advokátky zo strany odporcu počas priebehu pojednávania úpenlivo hľadia na sudcu. „My ponúkame peniaze a mali sme dohodu už skoro uzavretú s predchádzajúcou advokátkou navrhovateľky.“ A tak stále dokola a dokola. Už aj toto deviate pojednávanie.
Máte pravdu, pán sudca, žaloba je veľmi dobre napísaná. Je vzorová. Len Vy nie a nie rozhodnúť podľa zákona. A to máte predsa také jasné. Fakty v podobe dôkazov nepustia. Rozhodnite odvážne a statočne podľa zákona. Nemôžeme pristúpiť k Vášmu návrhu, to by sme porušili zákon.
Čo to tu máme za akých zástupcov práva a spravodlivosti???? Ďalšie pochybenie. A priamo na súde. Dali ste navrhovateľke najprv skončenie pracovného pomeru výpoveďou, o tom je predsa táto žaloba a Vy tu ponúkate pripravenú dohodu o urovnaní znejúcu na finančnú čiastku, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená a pracovný pomer bude skončený dohodou. A na čo ste jej potom dali výpoveď. Čo Vám urobila, že sa jej silou - mocou chcete zbaviť?
A pán sudca tu osem pojednávaní prehovára advokátku, ktorá chcela riadne obhájiť právne zastupovanie zamestnanca - obeť bossingu.
A máme to!!!!! Naše právo a spravodlivosť. To sú krásne oči právnej zástupkyne zamestnávateľa, ktorá tu predvádza ešte aj na tomto pojednávaní pokračujúci bossing. Zhnitá spoločnosť!
Ale nezabúdajme, že našu zamestnankyňu sem odporučil inšpektorát práce a to je štátny úrad. Slúži táto inštitúcia pre občanov?
Pán sudca, máte profesionálny pohľad na tento prípad, veľmi dobre viete, že právo a spravodlivosť je na strane navrhovateľky, tak, ako sa môžete deväť pojednávaní pozerať na bossing zamestnávateľa?
Pán sudca, jednoducho pre to, že na takúto firemnú kultúru pracoviska na Slovensku ešte nemáme žiadny zákon.
„Tak predložte antimobbingový zákon, boli slová manželky pána prezidenta v závere nášho nedávneho rozhovoru.
