Koľko krajín sa zúčastnilo tejto konferencie? Zúčastnili sa kolegovia z Nemecka a z Rakúska. Príspevky nám poslali kolegovia z Čiech. Pozdravovali nás kolegovia zo Švajčiarska, Poľska.
Koľko poslancov alebo členov parlamentu sa tejto 2. medzinárodnej konferencie zúčastnilo? Poslanci ani členovia parlamentu neprejavili záujem zúčastniť sa konferencie.
Aký záujem o konferenciu prejavila vláda SR? Vláda SR nám neprejavila žiaden záujem zúčastniť sa konferencie.
Prečo hovoríte o pracovnom terore? Mobbing a bossing sú sociálne patológie rôznych foriem úmyselného znepríjemňovania pracovného života. Najviac postihnutou skupinou ľudí sú zamestnanci v produktívnom veku. Naši občania si zvolia cestu úniku, a odchádzajú zo zlého zamestnaneckého prostredia až po získaní organického poškodenia zdravia. Najväčšou nepochopenou okolnosťou vo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom býva skryté vytláčanie. Zamestnávateľ neprizná, nemá odvahu otvorene a podľa zákona prepustiť zamestnanca, lebo by to bolo pre neho „pridrahé“, chce ušetriť odstupné.Preto si zamestnávateľ zvolí cestu skrytého vytláčania zamestnanca z pracoviska. Zamestnanec nechápe a nechce si pripustiť že zamestnávateľ je taký krutý, a každý deň čaká na zlepšenie pracovnoprávneho vzťahu. Márne. V globále môžeme povedať, že tu ide o sústavné násilie resp teror na pracovisku. Naši občania pochopia nezvratnosť situácie až po diagnostikovaní prvých funkčných porúch ich telesného zdravia. Žiaľ, situácia je, aká je, z jednoduchého dôvodu: Zákon nepozná neetické pracovné prostredie, a zákon nepozná ani definície mobbingu a bossingu ako psychického teroru na pracovisku. Vedecké nálezy potvrdzujú všeobecne vzostupný trend agresivity v spoločnosti, vo firmách, podnikoch, v štátnej a verejnej správe. V súkromnom sektore sa extrémne zvyšuje tlak na výkonnosť až do fyzicky neúnosných parametrov. Situáciu výrazne vyhrocuje hrozba nezamestnanosťou.
Čo priniesla 2. medzinárodná konferencia v Košiciach ? Zistili sme, že naši občania vo svojom priemere chcú len pracovať, dostávať spravodlivú odmenu, a chcú mať istotu že budú pracovať aj zajtra. Nehovorím nič nové, čo sa týka túžob zamestnancov. Na rozdiel od nás, mnohé štáty Európskej únie skúmali problematiku násilia na pracovisku omnoho skôr ako Slovenská republika, a hoci dosahujú len minimalistické výsledky v tvorbe legislatívy, predsa prekročili horizont vnímavosti v spoločenskom vedomí, najmä, čo sa týka prevencie mobbingu a bossingu.
Čo sú kauzálne kroky?
Na prvom mieste je neetické pracovné prostredie – býva prešpikované mobbingom a bossingom.
Na druhom mieste je bezprávny stav – občan sa nikde nedovolá spravodlivého zástoja proti presile, nikto ho neobháji.
Na treťom mieste je kruté psychické utrpenie – pocit krivdy a bezmocnosti so sprievodnými príznakmi ako je nespavosť, chronická únava, zvýšená chorobnosť pre pokles odolnosti.
Na štvrtom mieste je funkčná porucha telesných orgánov – počnúc poruchami srdcového rytmu, cez poruchy krvného tlaku, poruchy zažívacieho systému.
Na piatom meste je organické poškodenie telesných orgánov – cievne príhody mozgu a srdca, rakovina žalúdka, rakovina hrubého čreva.
Na šiestom mieste je sociálna izolácia – človek nenachádza svoje miesto v spoločnosti lebo je vážne chorý, ale invalidný dôchodok nedostane.
Na siedmom mieste býva sociálne odvrhnutie s komplexnými následkami nielen pre postihnutého, ale aj pre jeho rodinu.
Táto kaskáda je scholastický, teoretický obraz, ktorý sa v praxi nemusí vždy kompletizovať. V našej spoločnosti je absolútne typickým obrazom kaskáda prvých piatich fáz.
Naši občania si zvolia cestu úniku, a odchádzajú zo zlého zamestnaneckého prostredia až po získaní organického poškodenia zdravia.
Pripravujete aj tretiu medzinárodnú konferenciu? Pod akým názvom ?
Áno, dňa 15. 11. 2017. Občan – najväčšia autorita v štáte. Zároveň pozývame všetkých občanov. Píšte nám na ioupriesenia@gmail.com
