Načo zabili novinára Kuciaka a jeho snúbenicu? Z posledných správ sa dozvedáme: Bolo tam potrebné odborníkov, a to súdneho lekára na mieste násilného trestného činu. Stále sa tu niečo konštatuje, píše a hovorí o tom, čo by malo a nemalo byť a čo by mohlo a nemohlo byť - to však, ale neznamená, že to aj musí byť a malo byť spravené a bolo spravené.
Prečo však dodnes nie je jasné, čo všetko ako základ a akým odborníkom musí byť v takomto prípade na mieste vykonané. Potrebovali za každú cenu skompromitovať vládu, ktorej hanbou je množstvo afér. Ale majme oči otvorené, či noví budú kradnúť menej? A tak rozmýšľajme. Absencia odborných mechanizmov nad povinnosťami poslancov parlamentu sa prejavila aj vo vyšetrovaní tejto historickej vraždy. Už 28 rokov vyhráva zlo a všetci ticho hľadeli. Mali strach a tak sa nám tu prejavila špirála sociálnej tragédie.
Kto a kedy monitoroval sociabilitu poslancov, ich zmysel pre sociálne cítenie, a boli by sme všetci prekvapení ich asociálnym nastavením. Je to divné, že sociabilitu osobnosti mladého muža skúmame pred vstupom k polícii, či k armáde, ale neskúmame politikov, sudcov, prokurátorov, čo považujem za veľmi nebezpečné. Policajt urobí chybu iba raz a v malom rozsahu, ale politik, či prokurátor, sudca napácha nezmerateľné škody svojím asociálnym nastavením, a nikto ho neberie na zodpovednosť, to je širšia téma, ale súvisí s otázkou, kedy nejaká vláda začne akceptovať chybu kontrolných mechanizmov, a kedy nejaká vláda zavedie legislatívne úpravy proti sociopatickým zamestnávateľom.„Parlamentní mazáci“ si myslia, že všetko vedia najlepšie, vychovávajú a vychovali si generáciu mladých patologicky agilných a servilných politikov, ktorí majú reprodukovať ich zvyky a ich štýl riadenia. Nikto z týchto politických mazákov sa nepostaral o pomoc, nápravu života zamestnancov, voličov, občanov.V politickom kresle spoznali iba mamonu a každý z nich "robí" politiku pre svoju mamonu, pre nič iné. Kto z nich rozumie zákonom a potrebám občanov, voličov, zamestnancov? Na Slovensku každý zamestnávateľ môže beztrestne mobbovať a prenasledovať slovnými útokmi ktoréhokoľvek zamestnanca.
Na dnešnom pojednávaní sa nám "veselo" usmievala právna zástupkyňa a vedľa nej sediaci konateľ. Prepustili mladú šikovnú zamestnankyňu a dva roky dokazujeme, aby jej vyplatili mzdu za posledný mesiac pracovného pomeru. Áno, žalovaný na jeden mesiac "zabudol". Právny zástupca zamestnávateľa neváhal argumentovať, že mladá zamestnankyňa sa rozhodla skončiť pracovný pomer a on jej v tom nebránil. A za mesiac jún jej mzda nepatrí.
Tak vážená advokátka, ak tu máme Dohodu o skončení pracovného pomeru do konca júna, tak zamestnancovi mzda za mesiac jún patrí, to vie aj malé dieťa.
Sudkyňa nie a nie rozhodnúť. Aj keď má na to Trestný zákon, Tento trestný čin nie je upravený jasne a určito a riešia ho súdy v občianskoprávnom konaní. Tu sa javí neschopnosť štátu upraviť súdny systém tak, aby sa poškodení zamestnanci mohli účinne dovolať svojich právnych nárokov v prípadoch, ak im ich zamestnávateľ nevyplatí mzdu v situáciách, keď disponuje dostatkom peňažných prostriedkov. Určite nebolo odborným prínosom zaradiť tento paragraf do Trestného zákona a pojednáva sa v občianskoprávnom konaní. Ale, kto by na to poukázal, keď mu to nikto nekáže. Ťažko sa spája aplikácia zákona s realitou. Aby sa súdy stali skutočnou záchranou postihnutých občanov, museli by zmeniť od základu svoje morálne a etické postoje takmer všetci sudcovia. Vieme z praxe: Slovenské súdy nestoja nikdy na strane poškodeného sociálne slabého zamestnanca.
Postaviť sa proti negatívnym prejavom správania v každej životnej situácii si vyžaduje poznať svoje práva a povinnosti a vedieť, na koho sa možno pri ich uplatňovaní obrátiť. A toto poznanie platí najmä pre súčasné pochody za Slušné Slovensko. Lebo tieto nie sú organizované proti negatívnym prejavom správania, ale sú len manipuláciou mladých ľudí, ktorí ešte nepoznajú a nemajú životné skúsenosti a vedomosti o zákulisí podvodov a špekulácií. Nikto ich neinformuje, že ich účasť je naprogramovaná.
Prečo sa mladí ľudia cítia ponížení a musia do ulíc?
Ale POZOR, milí študenti, aby ste v budúcom zamestnaní po skončení Vášho štúdia a získaním univerzitného diplomu neboli skutočne ponížení.
https://www.facebook.com/jozef.chlebik.79/videos/1206060699529684/
https://www.mojevideo.sk/video/2c4b2/ako_sa_mame_ucit_ublizovat_vlastnym_obcanom.html
https://www.mojevideo.sk/video/2c1b8/moderna_poprava_zamestnancov.html
https://www.youtube.com/watch?v=6ZgxZ5VlhoA
https://www.youtube.com/watch?v=iW5zNp6UOKA
https://www.youtube.com/watch?v=17JiD8WS0VQ
Dnes je boj o kreslá na pracoviskách stále horší a horší. Ultraotrokári sú otrokári ktorí si nepriznajú že sú otrokári, ale naopak, nahovárajú svojím otrokom, že sú slobodní občania, radi ukazujú obraz demokracie, ktorý však nie je obrazom reality. Ukazujú obraz slobody prejavu, ktorý však nie je slobodou prejavu. Inverzné obrazy reality majú uspokojovať občana, aby nevidel realitu otrokárstva – sociálnej pasce – v ktorej sa nachádza. Jednou z podstát nevidenej reality je závislosť od peňazí, resp. od vôle mocných (bohatých, alebo vladárov, ktorí sú obyčajnými lídrami či lobistami tých bohatých).
Náš malý štátik je v tomto smere absolútnou jednotkou v Európskej únii. Od roku 1990 nám diktujú západné mocnosti, postupne nám nastavili inverzné zrkadlo ako mediálnu práčku mozgov, médiá = brainwashing-machine. Naším cieľom je rozbiť inverzné zrkadlo, nastavovať realite skutočné zrkadlo v ktorom sa ukazuje realita aká je a v druhom kroku opraviť, čo sa dá – vybudovať zdravý štát na nových ľudských základoch.
Ale nie na pochodoch za Slušné Slovensko.
