Dnes sa aj na pôde parlamentu za prítomnosti predsedu parlamentu hovorilo o šikanovaní žiakov na školách. Táto téma existuje na školách, len sa nevie dostať do širšieho povedomia spoločnosti. V mojej poslaneckej agende sa k tejto téme nazhromaždilo veľa prípadov, ktoré často vedú až k rozpadu rodiny, ako sa tak odohralo v Brezne. Najviac z neho stále trpí matka, ktorej súd vzal deti a určil čas na stretávanie. V našej civilizovanej spoločnosti by sme sa mali dohodnúť, ale realita je iná. Ani súdom určené stretnutia detí s matkou otec neakceptuje. Prípad sa posunul na políciu, kde si otca predvolali. Zdalo by sa, že chlapské slovo zohrá svoju "rolu" a príde k plneniu dohody. Skutky neposlušnosti a radosť z páchania násilia na svojich najbližších nezastavil ani orgán činný v trestnom konaní.
No nielen šikana žiakov a študentov je témou, ktorej by sme sa mali v našej spoločnosti venovať. Naša štatistika je smutná vizitka štátu, v ktorom sa vystupňovali agresie a násilie vo všetkých vekových skupinách. Desivé sú prípady na citový chlad z pozície moci ovládnuť pracovisko.
Je na zamyslenie, akú generáciu si to vychovávame. Príkladov je veľa v našich mestách, spomeniem za všetky prípad z Bánoviec nad Bebravou. "Dobrý deň, vážená pani poslankyňa. Pripájam sa k dámam, ktoré Vám posielajú dokumenty s prosbou a nádejou, že nám budete môcť pomôcť.Na spomínanej škole som učila dva roky ako zastupujúca učiteľka za materskú dovolenku. Prvý rok bolo všetko v poriadku, pani riaditeľka, aj rodičia boli so mnou spokojní. V decembri minulého roku na mňa jedna matka z triedy podala sťažnosť a odvtedy sa celá situácia zmenila na nepoznanie. Keďže pani riaditeľka a matka sťažovateľka sú veľmi dobré kamarátky, považovala som to za účelové. Pani riaditeľka sa netajila tým, ako ma vystrojí zo školy s hanbou, pričom na mimoriadnom rodičovskom združení mi bez dvoch rodičov všetci ostatní vyjadrili podporu pred pani riaditeľkou, napriek tomu ma na spomínanom rodičovskom združení niekoľkokrát verejne osočovala a znevažovala moju prácu. Zakázala mi navštevovať kabinet 1.a 2. ročníka, musela som sa zdržiavať len vo svojom kabinete alebo v triede. Keďže som tento nezmyselný a bezdôvodný príkaz nerešpektovala na poslednej porade mi to pred všetkými kolegami vytkla a diktovala do zápisnice, že som tento jej príkaz nerešpektovala. Niekoľkokrát ma znevažovala pred spomínanou matkou sťažovateľkou a vždy si k tomu zavolala ako svedkov nejakých kolegov z pedagogického zboru. Z každého stretnutia mala byť vyhotovená zápisnica, ku ktorej som sa mala vyjadriť. Nikdy som však žiadnu zápisnicu nevidela. Verejne sa pani riaditeľka o mne vyjadrovala v zmysle: čo si už tá ryšavá o sebe myslí, veď ja ju vystrojím s hanbou a pod.Súčasťou sťažnosti bolo aj obvinenie, že som sfalšovala podpisy rodičov na zápisnici. Po porade s advokátkou som podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré možno aj pre nadštandardné vzťahy matky sťažovateľky ako dopravnej psychologičky s policajným oddelením v B. nad B skončilo tak ako skončilo...V tomto smere by som chcela po porade s Vami začať opäť konať, pretože osočovanie a očierňovanie mojej osoby v mojej neprítomnosti zo strany riaditeľky a matky sťažovateľky pokračuje ďalej... Tiež Vás chcem poprosiť o radu, ako v tomto prípade postupovať. Veľmi si vážim, že sa zaoberáte touto problematikou. Ja už mám novú prácu, kde pracujem v kľude, bez nátlaku, strachu, ale viem, čo prežívajú kolegyne, ktoré v škole ostali. Je viac ako poľutovania hodné, že v tejto dobe ešte môže existovať diktatúra v školstve, kde jedna žena zabudla, že všetci okolo nej sú ľudia."
Záverom z mojej agendy ešte zviditeľním jeden prípad onkologického pacienta z Dubnice nad Váhom, kde tvorca zákona nepočítal s následkami : "Vážená pani poslankyňa, úprimne si vážime Vašu vzácnu odpoveď a Vaše postoje k ZŤP. Tieto sú žiaľ veľmi ojedinelé, keď sa snažíte zlepšovať, čo iní pre ZŤP pokazili. Sme presvedčení, že by čo najviac poslancov Národnej rady SR mali aktívnejšie vytvárať tlak na zlepšenie celkovo zle nastaveného právneho systému - najmä aj pre ZŤP + zdravotnej prevencie onkologických pacientov.. My zúfalí a bezbranní (Marcelkovi) rodičia, sme teraz okamžite aspoň 2-násobne potrestaní = sme obeťou = musíme zaplatiť za:1/neľudský sociálny systém ZŤP, ale musíme teraz zaplatiť najmä za pôvodne fatálne následky 2/absolútne nedostatočnej zdravotnej prevencie detí...! Na základe Marcelkovej tragédie Vás prosíme o účinnú podporu Výzvy za Marcelka aj možnosť zverejnenia nejakého článku alebo aj na blogu v serióznom periodickom časopise na podporu Marcelkovho ZTP- príbehu/ fatálnej tragédie rodiny. Prosíme Vás, ak by ste zistili niečo aj o tejto možnosti/ v prípade ak áno, mohol by pán redaktor potom spojiť článok aj s linkom na jeho Výzvu za Marcelka: www.ludialudom.sk/vyzvy/2593 Prišli sme k záveru, že o tejto téme ZŤP treba nutne viac písať a naživo aj široko diskutovať vo všetkých, aj masových médiách, aj na najvyššej úrovni. Nielen písať o populistických témach, ako bezohľadne ovládnuť moc v krajine arogantnou väčšinou..., ale aby sme pomáhali konkrétnym rodinám, ale najmä do budúcnosti, aby takéto zúfalé ZŤP rodiny, (ako Marcelkova), boli ušetrené od súčasného týrania, šikany zo strany ľahostajných, nenásytných "Zodpovedných". Verím, že ak sa spoja všetci ZŤP a ich široké rodiny a empatickí ľudia dobrej vôle, spolu dokážeme získať väčšinu pre nutnú vec pre celú spoločnosť. Osudové nešťastie sa môže stať hocikomu, nie len obyčajným ľuďom...,nečakajme, prosím, až na ďalšie nešťastie."
