Takéto rôzne možnosti skončenia pracovného pomeru sa stali v našej krajine akousi „módou“ pre zamestnávateľov po roku 1989. A kto si položil otázku, ako a prečo museli skončiť títo zamestnanci? Za 25 rokov prijímal parlament zákony. A zamestnávateľ si ich prispôsoboval svojim potrebám. Poďme sa znovu pozrieť, ako sa dnes pojednáva na súdoch.
Hneď po otvorení pojednávania súd mi doručuje nový dôkaz zo strany odporcu, resp. jeho právneho zástupcu, advokáta. Na poslednú chvíľu. Všetko je akoby v poriadku. A hlavne u sudcu. Tento ani nemá záujem upozorniť advokáta, či je jeho postup účelný pre konanie. Dnes je to už bežný zvyk, predkladať dôkazy "za horúca" a priamo pred začiatkom pojednávania. Druhá strana bude žiadať čas na vyjadrenie....a cieľom je predĺžiť súdne konanie. Vidím v tom veľkú nehospodárnosť súdnych konaní.
Dnes tu máme aj zamestnávateľa, pricestoval až z Prahy....vedľa neho sedí mladá advokátka, zaplatená za to, aby obhajovala zamestnávateľa. Musí vynaložiť veľké úsilie len, aby zlikvidovala slušného občana. Hneď v úvode sa zamestnávateľ na otázku sudcu vyjadril, že riadením firmy poveril pani svedkyňu.
A toto, čo je pán sudca? Na 18 pojednávaní sa pýtate, kto vo firme šéfoval? A vidíte, nemajú na to žiaden dôkaz. Vtom sa advokátka vynašla a povedala: "Doložíme to do spisu" .........to už akoby povedala po pojednávaní to napíšeme a pošleme Vám to na založenie do spisu.
No, pán sudca, tak to ste na to prišiel až na 18 pojednávaní, že zamestnávateľ nepredložil dôkaz, na základe čoho tam svedkyňa šéfovala? A samotné vypočutie pani šéfovej máme až po dvoch rokoch. Žiadala som ho už hneď, ako som do tohto konania vstúpila. Klobúk dolu, Vy ste nám to konečne po roku akceptoval.
Ale poďme ďalej. Dôležitý výsluch svedkyne - šéfky žalobkyne, ktorá tu na Slovensku bola poverená údajne akýmsi písomným rozhodnutím konateľa, aby šéfovala vo firme, prebieha takto: Počas prepúšťania žalobkyne predsa ona bola na materskej dovolenke. Ona si nič nepamätá. Ona nevie, ako a kedy a prečo prepustili žalobkyňu. Ako jej šéfka vôbec nevedela, že je prepustená. Možno len to bolo povedané pri návšteve kolegýň, keď prišli pozrieť jej dieťatko. Ona sa starala len a len o dieťatko.
Ako kedy a prečo skončila pracovný pomer žalobkyňa, už si nepamätá. Ona nič nepísala ani nikoho nepoverila. Ona výpoveď ani nič podobné neodovzdala. Ona ako šéfka sa starala len a len o malé dieťa a o firmu nemala čas sa zaujímať.
Klamstvo za klamstvom a vôbec sa ani nezačervená. Ktoré kolegyne Vám to prišli oznámiť? Ona si už nepamätá. Medzitým sa pýtam, viete Vy riadiť ľudí? Sudca po mne skočil ako vlk po kosti, to čo sa pýtam. Potrebujem vedieť, ako sa svedkyňa zaujímala o firmu, keď bola poverená jej riadením.
To ona nemusí vedieť, vraví sudca a k tomu prikyvuje aj advokátka a s odovzdaným pohľadom pozerá na sudcu ........bola na materskej dovolenke. ......už Vám to povedala....
Aj toto zapíšte, pán sudca, do zápisnice, že odpovedáte za svedkyňu......nie sudca nezapisuje, buďte rada, že to nezapíšem....nie ste v parlamente......ja rozhodnem čo zapíšem.....
Ako sa vo firme objavili tri dokumenty skončenia pracovného pomeru pre žalobkyňu ???? Zostáva záhadou aj po viac ako dvoch rokoch dokazovania na súde.
Sudca, zástupca práva a spravodlivosti v tejto krajine, nás zase odročuje na február 2015.......a spravodlivosť zostáva v nenávratne.
A na záver:
Veľmi pekne ďakujem občanom za pomoc a podporu v mojom boji za lepšiu budúcnosť nášho dosiaľ zotročeného národa. https://www.youtube.com/watch?v=4kgI8O37U6A
