Novinári behali za „svojimi politikmi“ a pretekali sa v podávaní mikrofónov, len čím skôr, aby zahltili Slovensko novými správami. Nikto si v tejto chvíli plnej emócií neuvedomoval (alebo nechcel), ako je to zle nastavené. Všetci podliehajú osvedčenému stereotypu. Médiá a tlačovka - masírovanie verejnosti. Zase sa prejavilo, ako sú prevádzacie úkony pri výkone politickej moci deformované mužským agresívnym princípom.
Už v predchádzajúcom článku som sa verejne dištancovala od tých názorov, ktoré nechcú poznať výklad zákonov a stále konštruujú iba konflikty. To je vrchol nekompetentnosti politikov a týmto len presvedčili, ako nám tu vládli a znovu vládnu, nechcú riešiť problémy našich občanov.
Zabudli, že aj v politike sa musíme vyvíjať. Dnes smerom k občanovi.
Jedinou cestou v súčasnosti sa ukazuje cesta vyhradeného politického priestoru ohraničeného čestnosťou, pravdivosťou a zodpovednosťou, vymedzením penitencií za chybné kroky politikov a úradníkov, tiež za neľudské a nezákonné úradovanie konkrétnych úradníkov a na koniec aj legislatívne stanovenie satisfakcií pre úradovaním poškodených občanov.
A tu si stále viac uvedomujem, že priniesť dobrý a kvalitný zákon do tohto virvaru pošliapaného politikmi počas 23 rokov si vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti. Ak my všetci chceme niečo zmeniť k lepšiemu, tak sa musíme zamerať na prvotnú príčinu akýchkoľvek problémov. Pre začiatok budeme pokladať systém za taký aký je, ani zlý ani dobrý, ale budeme stále konkrétnejšie presadzovať hodnotenie jednotlivca s jeho aktuálnymi skutkami v súvislosti s jeho osobnou zodpovednosťou v politike a v úrade.
Ale deň na Slovensku mal aj nasledovné udalosti:
Dobrá pracujúca matka dostala výpoveď pod násilným tlakom zamestnávateľa. Nechcela podpísať výpoveď, zamestnávateľ (v osobe páchateľa) sa jej začal vyhrážať, psychicky sa zrútila a je pod starostlivosťou lekára.
Tri mesiace po skončení pracovného pomeru sa odvážim povedať Vám, aký psychický teror sa vyskytuje a vyskytoval na tom mojom bývalom pracovisku.
Zvoní mi mobil, ......potrebujem s Vami hovoriť, kedy sa môžeme stretnúť. Som vyčerpaná, to čo sa deje na našom pracovisku, to už prekračuje všetky hranice ľudského konania.“
Na stole mám poštu, otváram prvú obálku, súd nám oznamuje termín pojednávanie v prípade ďalšej obete mobbingu.
Včera mi oznámila obeť mobbingu, že jej zamestnávateľ – páchateľ nepripustil moju účasť na pracovisku. Je to dôkaz, akú sme dali zamestnávateľom moc...
Včera sme márne volali experta na psychiatrické choroby na ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.
Včera uniesli matke deti. Deti uniesli rovno zo školy, bez vedomia matky a s donútením detí a triednych učiteľov. Kto? Úradníci?
Je to cesta tŕnistá, kolegovia - poslanci si nevytvorili cestu k odborníkom. A tak to tu aj vyzerá. Tam, kde prídem, všade sa prejavuje len moc a moc. Tak sa pýtam, kto Vám dal túto moc?
Vládnuť nad ľuďmi? Aj myslenie ľudí ste nastavili tak, že poslanec tvorí zákony a ďalej ......ste nedokázali nájsť si cestu k občanom?
|
