V priebehu posledných 50 rokov zažila Európa veľký hospodársky a sociálny pokrok. Európania žijú dlhšie než kedykoľvek predtým, v priemere o osem až deväť rokov dlhšie v porovnaní s rokom 1960. Rodí sa menej detí, následne menej ľudí platí do štátneho dôchodkového systému, ako aj do systému zdravotnej starostlivosti. Niektoré členské krajiny Európskej únie zvýšili vek odchodu do dôchodku, napr. Francúzi odchádzajú do penzie v 59 rokoch, Američania až v 65 rokoch a Japonci dokonca až v 70 rokoch. Iné krajiny tvoria motivačné systémy, aby pracujúci dobrovoľne zostali dlhšie v zamestnaní.
Všeobecným, konkrétnym návrhom platným pre všetky štáty je Dohoda Európskej rady na konkrétnom cieli – zvýšiť mieru zamestnanosti práceschopných občanov vo veku 55 až 64 rokov až na 50% zamestnanosti a oddialiť ich odchod z trhu práce. Mocenské postavenie zamestnávateľa je patologicky silné, a naopak, postavenie zamestnanca je patologicky nízke v hierarchii spoločnosti. Ako ukázala naša Správa o násilí každý zamestnanec môže byť otrokom svojho zamestnávateľa.
V mnohých preskúmaných prípadoch protiprávnosť úkonov nevznikla takzvaným porušením právnej povinnosti plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla a stále vzniká výkonom práva takým spôsobom, ktorý deformuje, deklinuje pôvodný výklad zákona, a sám zákon túto deklináciu nezakazuje. S týmto problémom súvisí aj priame zneužitie zákona pri šikanovaní.
Zákaz šikanovania je známy iba z trestnoprávnej judikatúry, ale dodnes nie je zadefinovaný v Zákonníku práce výslovne, a tam by sme mali dopĺňať tiež nové paragrafy. Zamestnávatelia si zo zamestnanca urobili otroka, kalkulujú s ním ako s nejakou vecou, pracovným nástrojom, ktorý tvorí pre nich zisk.
Sťažnosti zamestnancov, ktoré k nám prichádzajú, ukazujú zamestnávateľov, ktorí zabudli na svoj pôvod. Na ich pracoviskách pracujú im rovnakí ľudia, ich blížni, všeobecne definované: citlivé ľudské bytosti.
"Vo štvrtok so mnou zamestnávateľ ukončí pracovný pomer tzv. dohodou, t.j. odídem z vymysleného dôvodu a mala by som dostať aj odstupné.
Som obeťou mobbingu a mám vážne zdravotné problémy viažúce sa k utrpeniu, ktoré som prežila a prežívam denne. Prvé útoky na mňa začali v júni 2009 a stupňovali sa až do mája 2011 kedy som sa úplne zložila a premýšľala som nad samovraždou...
Zostala som na práceneschopná 7 mesiacov až do januára t.r. Potom som si musela čerpať dovolenku pretože jednak som nemala čo učiť a jednak by som to ani nedokázala. Nevládala som vstúpiť do budovy školy a po rozhovore s riaditeľom som bola vo veľmi zlom stave.Nedokážem sa postaviť pred žiakov ani pred kolegov. Keď ich náhodou niekde stretnem začnem sa chvieť a ledva zadržím slzy. Utekám preč. Som doma, s problémami nejdem von. Mám strach, že ich stretnem, že sa mi oživia spomienky na bolesť, ktorú som v škole prežívala.
Cítim otrasnú nespravodlivosť a tá ma prenasleduje denne pretože osoby, ktoré mi utrpenia spôsobovali ďalej na škole fungujú a robia zle ďaľším...aj študentom a tiež preto, že sa cítim úplne zrazená k zemi, bez práce ktorú som milovala, bez príjmu hoci som sama s dcérkou a bez sily.
Vo štvrtok musím ísť do zamestnania kvôli ukončeniu prac.zmluvy a ja neviem, ako to zvládnem a či je dobré že som na to pristúpila."
Je zaujímavé, že zákony zakazujú týranie zvierat, a to na Slovensku sa rôznymi médiami veľmi zdôrazňuje, ale žiaden zákon sa nevenuje informáciám o týraní ľudí, ba dokonca ho úplne ignorujú.
Ako na pracoviskách, tak aj v politike, stále viac sa prehlbuje problém otrokárstva. Musíme znovu objaviť naše ľudské korene a vložiť ich do zákonov ako dôstojnú ochranu občana.
