A nielen na mňa, ale občania sa obracajú na všetkých poslancov, ktorých si do parlamentu zvolili. Jednou z prvých žiadostí o pomoc bol aj nasledovný mail: "Ďakujem Vám za Vašu skorú reakciu. Už som si myslel, že sa mi na môj list nikto neozve tak, ako mi to predpovedali skoro všetci moji známi. Vy ste zatiaľ prvá. Ale vzhľadom k tomu, ako píšete, že list ste dostali až 16.11.2012, tak dúfam, že sa ešte niekto pridá. Cieľom môjho listu nebolo urážať, ani vyvolať aféru, či revolúciu. Rozhodol som sa len apelovať na morálku. Veď nie je predsa možné, aby sa medzi stopäťdesiatimi poslancami nenašli ľudia, ktorí si ešte vážia sami seba. Ak si totiž nevážim ani sám seba, ako si môžem vážiť niekoho druhého. A ak si vážim toho druhého, môžem začať riešiť problémy srdcom, a tak pomôcť. To povedala jedna pani v televízii, v súvislosti s riešením "rómskej problematiky". A sú tam možnosti riešenia. Ale ak aj pán Pollák pôjde ďalej cestou tak, ako začal, nič nedosiahne a tým ľuďom nepomôže. Ale to je na osobnú debatu, nie na jeden list. Aj problémy mobingu súvisia predovšetkým s egoizmom a bohužiaľ osobnými ekonomickými záujmami a nie len v štátnych spoločnostiach. Veď aj tragédia, ktorá sa stala v Kurimanoch, bola okamžite zneužitá na presadenie politických a s tým súvisiacich ekonomických záujmov. Dnes som pozeral všetky politické diskusie. Hrozné. O stavebníctve ani páru, ale východiská stanovené. Nevymožiteľnosť práva? Kde je prevencia proti úžere? Kde je ochrana starších alebo hlúpejších spoluobčanov? Kde je ochrana pred zneužívaním exekúcií? Kde je spätná väzba súdov na zákony? Každá prevencia by pomohla odbremeniť súdy. Ale ja počúvam len blá, blá, blá. A teraz späť k môjmu listu. Ani netušíte, ako aj mobing súvisí s tragédiou v Kurimanoch. Aj keď niečo také sa na stavbe nesmie stať, ani v prípade zmien. Preto som to nechcel spájať. Ale ja už sa fakt na to všetko nedokážem pozerať.Takže na záver Vám zacitujem z listu jedného môjho bývalého kolegu, ktorý bol prepustený a skončil s vážnym stavom v nemocnici. Bohužiaľ už nechce, alebo nevládze to riešiť. Neviem. Prečo mi chodí po rozume román od Joža Nižňanského – Alžbeta Bátoriová? A kto je tá naša Národná diaľničná krvavá pani, ktorá sa kúpe v pote a slzách svojich poddaných, kuje pikle v podzemí svojho sídla a svojimi pomocníčkami, Helenou, Dorotou a Katarínou riešia, riešia, riešia...Videl som šikanovanie, videl som rasizmus, videl som bitky, videl som streľbu na človeka, dokonca som mal priloženú nabitú zbraň psychopata k mojej hlave. Teraz mám už skúsenosti aj s mobingom - tzv. psychoterorom na pracovisku. Videl som slzy mojich podriadených. Som unavený a mám zničené zdravie......" S občanom som sa aj stretla. Povedal mi, že nikto z poslancov si ho nevypočul. Prišiel o prácu, keď poukázal na šetrenie vo firme. Ale už nemal síl bojovať. Akoby dopredu tušil, že aj na tejto ceste boja za lepšiu budúcnosť našich detí, sú prekážky.
Prekážky som zaregistovala aj po prednáške, ktorú som organizovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave dňa 11. 12. 2012 v nasledovnom maili: "Stala som sa tiež obeťou mobbéra, konkrétne mojej nadriadenej. Pretrváva to už dlhšie, hoci počiatky som začala badať hneď, ako som sa vrátila zo služobnej cesty v Nemecku. Tam som spomínala svojim nemecky kolegom, že nie som celkom spokojná s prácou, ktorá sa vykonáva na Slovensku.Predpokladám, že týmto sa spustil celý proces. Po návrate z Nemecka som mala zaučiť ostatných kolegov a vrátiť sa na svoju bývalú prácu, i keď moji ostatní kolegovia, ktorí boli tiež na služobných cestách, pokračovali v nových úlohách.Po týždni som od nadriadených dostala menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré považujem za neadekvátne .Keďže som s týmto varovanim vôbec nepočítala, prejavili sa u mňa zdravotné problémy a bola som takmer mesiac práceneschopná. Keď som sa vrátila, zobrali mi moju pracovnú náplň a robila som iný typ prace. Asi po týždni mi oznámili, že si mám hľadať novú prácu v inej spoločnosti. Dôvod bol ten, že počas mojej práceneschopnosti objavili závažné chyby. Keď som sa pýtala aké, odmietli konkretizovať. Zašla som aj za našimi odbormi, ale nevedeli mi pomôcť." Stretli sme sa. Mladá dáma mala zdravotné následky po útokoch páchateľa, mobbéra. Kto sa skrýva v osobe páchateľa?
"Žijem sám s mojim 14 a polročným synom, ktorého mám súdom zvereného do osobnej starostlivosti. Strata zamestnania by mala pre moju rodinu fatálne následky." Aj tu bol strach a bezradnosť.
"Som 52 ročný banský inžinier. Pracoval som posledných 10 rokov ako vedúci výroby vo dvoch zahraničných firmách. Ale znovu som na úrade práce, keď došlo ku prepúšťaniu a ja som nebol prístupný takto riešiť situáciu , ale mal som iný rozvojový program. Žiaľ žijem na východe Slovenska. Mám priame aj nepriame dôkazy o mojom šikanovaní. Tí čo ma vyhodili, boli potom tiež vyhodení lebo lobbovali - okrádali majiteľov firmy,čo ale musel dokázať iný zahraničný manažér. Nechcel som sa súdiť lebo mi sľúbili že sa dostanem späť, ak sa to znovu rozbehne ale ja už čakám tri roky na "sľubotechnu". A personálna riaditeľka mi nedala nejaké vysoké nádeje na úspech.......keď na pracovisku vládne strach tak som bezmocný a stále na to doplatím. Dokonca to dospelo do takého štádia, že aj môj partnerský - manželský život je narušený."
Aj tento prípad ako všetky, ktoré som tu uviedla, sú zrelé na výrok sudcu Krajského súdu v Bratislave: "Pani Ritomská, ak by sme pripustili Vašu žalobu, takých žalôb by sme tu mali tisíce." Je to pravda, lebo aj moje interpelácie svedčia o tom, v akej bezprávnej krajine žijeme.
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacie_result&ZadavatelId=867&CisObdobia=6
Prípadov máme stále viac a viac. A to signalizuje aj zvýšený nával práce. Občania potrebujú pomoc. Sľuby starých deformovaných politikov a akékoľvek kandidátky starých politických volebných strán nepomôžu občanom. Je to všetko len biznis. Preto som sa rozhodla prijať ponuku politickej strany Priama demokracia č.22, ktorá ako jediná má vôľu pomáhať reálne občanom. Spoločným úsilím dokážeme meniť históriu nášho bezmocného národa.
