Miestnosťou znejú dozvuky hlasu sudkyne a my, prítomní, si sadáme, aby sme si vypočuli zdôvodnenie.
Tentokrát sa sudkyňa dôkladne venuje organizačným zmenám. Začína Rozhodnutím zo dňa 1. 4. 2014 o organizačnej zmene. Bez neho nemôžete prepustiť v takýchto kauzách zamestnanca. Len, kto to z aktérov prepustenia zamestnanca vie? Sudkyňa vysvetľuje, že rozhodnutie o organizačnej zmene nemá kompetenciu súd hodnotiť. A hlavne je dôležitý výrok: ako to ustálila súdna prax. Ale nakoľko je tu príčinná súvisloť medzi Rozhodnutím a nadbytočnosťou, tak v tomto prípade súd skoro 4 roky dokazoval až nakoniec dokázal, že Výpoveď žalobcu je neplatná.
Vážená pani sudkyňa, na jednej strane je to Váš obrovský úspech, že ste sa podujala dokázať pravdu. Ale čo Vás k tomu viedlo? Poďme ďalej. Pokračuje zdôvodnenie: Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté dňa 1.4. 2014 a už dňa 15. 4. 2014 prijal žalovaný nového zamestnanca. Ešte sa "nezbavil" ani toho starého zamestnanca a už tu má nového zamestnanca.
A zase sa preukázalo, aké vágne a neodborné je dokazovanie v pracovných sporoch. Ak sa nám sudcovia uchyľujú k aplikačnej praxi,vytvára to šablónu podvodov a špekulácií.
V našom prípade existencia Rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 1.4. 2014 prevýšila aplikačnú prax. Žalovany vydal rozhodnutie a zároveň prijal novú pracovnú silu, nového pracovníka. Tu šablońu podvodov a špekulácii pri dlhoročných dokazovaniach prevýšila sudkyňa.
Aj keď nám neunikne, vážení, otvorme oči a uši toto sa na súde dokazovalo skoro 4 roky? Toto je možné zistiť už pred pojednávaním. Zase nehospodárne konanie.
Aký je hlavný dôvod výhry žalobcu, ktorý stratil prácu? Sudkyňa je vážne chorá. A môže zomrieť. Je na zváženie, či práve choroba nie je ten hlavný dôvod, prečo sudkyňa v mene republiky vyniesla skoro po 4 rokoch dokazovania spravodlivý rozsudok:Výpoveď je neplatná.
Aj tento prípad ukazuje, že justíciu treba naučiť dodržiavaniu právnych ustanovení v rovinách rôznych procesov, počnúc "procesom trestania" zamestnancov zamestnávateľmi, končiac výpovednými procesmi – oblasť procesných úkonov je justíciou absolútne ignorovaná čo má za následok bezprávny stav spoločnosti.
A z nášho prípadu Inštitút ochrany ústavných práv zaznamenal, že tu chýba pre právnu prax:
1.ochrana a dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v pracovnom prostredí;
2.výchova, vzdelávanie, poradenstvo a osveta v oblasti pracovnoprávnych a morálnych vzťahov na pracoviskách;
3.predstava o monitoringu pracovísk;
4.identifikácia patologických pracovnoprávnych a medziľudských vzťahov;
5.porušovanie existujúcich právnych predpisov;
6. ťažká vymožiteľnosť práva;
7.následky patologickej sociálnej sféry s dopadom na jednotlivca;
8.následky patologickej sociálnej sféry vyjadrené v ekonomických súvislostiach;
9.medializácia príbehov mobbingu, bossingu a následné reakcie zamestnávateľov.
Pre náš (IOÚP) zorný uhol je zaujímavá zločinná činnosť zamestnávateľov, ktorú ignorujú všetky kontrolné zložky spoločnosti, počnúc prokuratúrou, končiac NR SR. Vláda SR je úplne mimo, nemá žiadny prehľad o mobbingu ani o bossingu, dokonca ignoruje diskrimináciu a šikanu, jednoducho, v spoločnosti chýba kontrola a súdna dôslednosť.
IOÚP prináša osvetu o tom, kto má robiť prevenciu násilia v pracovnoprávnej sfére? Mala by to robiť prokuratúra, polícia, Inšpektoráty práce a Úrady práce, advokáti a riešiť by to mali sudcovia v skrátenom režime. Ak je dokázané pracovnoprávne násilie, tam niet čo obhajovať, násilníka treba potrestať a treba mu dať náhradu napáchanej škody: kompenzácie, odškodnenie nehmotných škôd na zdraví vrátane kompenzácií za trvalé psychické následky.
Vážení občania, Inštitút ochrany ústavných práv srdečne Vás pozýva na 4. medzinárodnú konferenciu, kde sa zameriame na:
a/ Výmeny skúseností medzinárodných expertov v oblasti násilia na pracoviskách;
b/ Informovanie verejnosti;
c/ Legislatívna úprava bezpečnosti pri práci a proti zdraviu škodlivým pracovnoprávnym patológiám.
d) Monitoring sociability poslancov, ich zmysel pre sociálne cítenie, lebo dosiaľ vidíme ich asociálne nastavenie.
Poznamenávam: je to divné, že sociabilitu osobnosti mladého muža skúmame pred vstupom k polícii, či k armáde,ale neskúmame politikov, sudcov, prokurátorov, čo považujem za veľmi nebezpečné. Policajt urobí chybu iba raz a v malom rozsahu, ale politik (prokurátor, sudca) napácha nezmerateľné škody svojím asociálnym nastavením a nikto ho neberie na zodpovednosť.
Upozorňujem, že toto je širšia téma, ale súvisí s otázkou, kedy vláda začne akceptovať chybu kontrolných mechanizmov a kedy vláda zavedie legislatívne úpravy proti sociopatickým zamestnávateľom.
