Pozvali sme aj študentov z vysokých škôl, ktorí sa venujú štúdiu mobbingu. A v neposlednom rade sme považovali za potrebné, aby prišli aj ďalšie obete mobbingu. Pomôže im to, aby videli, ako to u nás funguje, ak by sa rozhodli predložiť svoju žalobu na súd.
Všetkým, ktorí prišli podporiť našu cestu pomoci k pravde a spravodlivosti, veľmi pekne ďakujeme.
Sudca otvára pojednávanie. Po úvodnom zistení prítomných z radov širokej verejnosti, možno sa trochu prekvapil nad ich neobvyklým počtom.
A vzápätí sa miestnosťou šíri jeho zvýšený hlas. Prišiel predvolaný svedok? pýta sa. Nikto nereaguje. Súd poslal zásielku pre svedka a vrátila sa. Ako je to možné? S otázkou sa sudca obracia na odporcu.
Tento neurčito odpovedá. Nevie, čo sa stalo, prečo svedok neprišiel. Vzápätí sa otvoria dvere. Pohľady prítomných sa uprú na osobu, ktorá vchádza. Je to svedok? Spozornie aj sudca. Nie, to len ďalšia obeť zaplňuje lavicu pre verejnosť.
Jednoznačne trváme na vypočutí svedka. Dožaduje sa žalobca. Je to predsa osoba, pre ktorú sme vyvolali toto pojednávanie a následne celé konanie. Za to by mal niesť svedok zodpovednosť. A nielen on.
Ak má byť súdny systém jedným zo základom demokracie a právneho štátu, mali by si ho vážiť všetci občania, a tak k nemu aj pristupovať. Niekto sa zase pokúsil obísť zákon. Sudca odročuje pojednávanie.
Ach, zase tu nefungovali prvky slušnosti, rovnoprávnosti, ohľaduplnosti, etiky a plnenie zákonom daných povinností, lebo takéto konanie je prinajmenšom neslušné a tiež je to neúcta voči súdu. Koľko zbytočných síl, koľko času na prípravu pojednávania? Nielen pre sudcu. Najlepšie by o tom bolo napísať do novín. Júúúj, sme na Slovensku. Pokúsim sa osloviť hnutie? Nie! to je ako hrach na stenu. Veď aj minule povedali:
Píšte o svojej činnosti a my budeme pomáhať šíriť Vašu osvetu na stránkach nášho hnutia. Tak, to už poznám, sme na Slovensku. Ale pozriem sa, ako to na Slovensku funguje. Mesiac čo mesiac sa môžem pozerať. Pre poučenie platí: Netreba veriť každej reklame. Ani v našom hnutí.....
