Povedia vám, prečo to podľa zákona ani nemôžete žiadať. Zlý sen? Vôbec nie. Je to realita Slovenska v posledných 27 rokoch. Vidíme občanov, ktorí sa sťažujú na totalitné maniere zamestnávateľa, ale vidíme aj, že reč zamestnávateľov je jednotná. Pýtame sa, čo sa to stalo s ľuďmi? Vidina peňazí je viac ako zdravie blížneho? Ak my, slušní občania, dovolíme manipuláciu, potom celý ľudský druh všetci ľudia sú v ohrození. Skončíme ako vesmírny omyl v zániku… lebo je to samo-seba zničujúca luhárska blokáda pravdy. Neuveriteľné zneužitie rovnosti príležitostí umožnilo chudobným v rozume „nezasahovať do sporov“, osočiť poškodených tak, že sú „nesprávne informovaní" a napriek všetkej hlúposti berú peniažky za zodpovednosť.
Takúto atmosféru som zaznamenala na dnešnej schôdzi Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci tohto Výboru si mohli vypočuť obhajobu predsedu Ústavu pamäti národa. Mňa však zaujímalo to, čomu dosiaľ politici nevenovali a nechcú venovať pozornosť v domnení, že to nepatrí do politiky aj keď je to rozosiate všade okolo nás.
Hlavný dôvod mojej účasti bola správa predsedu Dozornej rady Ústavu pamäti národa Juraja Hamuľáka, že na nespravodlivé pracovnoprávne vzťahy podalo 44 zamestnancov a členov odborových organizácií od začiatku tohto roka Dozornej rade Ústavu pamäti národa sťažnosti. Vari je to odvaha a statočnosť zamestnancov ÚPN? Prítomní páni poslanci sa silno dištancovali od tohto problému. Vyjadrenie Budaja, Verešovej, Remišovej, Mazureka, Osuského udierali klinec po hlavičke, ale postihnutým obetiam to neprinieslo žiaden výsledok. Keby aspoň navrhli, že pošlú všetkým 44 zamestnancom akú-takú odpoveď. Keby aspoň navrhli aké - také riešenie.
Ale pozor! Je tu verejnosť a chce sa zapojiť do diskusie. Stop! Pekne po poriadku. Pani predsedníčka Jurínová dostáva signál od tajomníčky výboru, najskôr to treba odsúhlasiť. Páni poslanci musia hlasovať. Aby verejnosť, ktorá ich volila a zvolila do parlamentu dostala slovo, až po súhlase väčšiny prítomných poslancov.... Vážení občania, to nie je žiadna etiketa, to je šablóna moci.
"Oceňujem, že sa tu na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny venuje pozornosť pracovnoprávnym vzťahom. Mojou snahou bolo už v minulom volebnom období riešiť pracovnoprávne vzťahy na slovenských pracoviskách. Tie vždy a všade potrebujete, lebo ak ich nemáte, spoločnosť sa posúva do stále väčšieho marazmu a stále väčšej hniloby. Ak chceme, aby Ústav pamäti národa napredoval na ceste za svojím úspechom, potom musíme mať na pracovisku dobré a kvalitné pracovné vzťahy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny mal už v minulom volebnom období zriadiť Komisiu proti násiliu, ako som sa to snažila presadiť u vtedajších poslancov.
Aj v tomto volebnom období budem naďalej túto víziu presadzovať. Lebo vidíme, že každý si tu vytvára rôzne témy: týrané ženy, týraní muži, týrané deti, týraní starí ľudia, toho týrania je tu, v našej spoločnosti, v ktorej žijeme veľmi veľa. A nesmieme zabudnúť, že sa nám tu udomácnila téma týranie zamestnancov na pracoviskách. Inštitút ochrany ústavných práv vznikol s cieľom monitorovať, dokumentovať tento nový trend 21. storočia, týranie na slovenských pracoviskách.
Advokátska kancelária by nemala byť platená z peňazí štátneho rozpočtu. Prečo? Robili sme výskum v minulom volebnom období a zistili sme, že advokát sa snaží svojimi odbornými radami pomáhať zamestnávateľovi, keď tento útočí proti svojmu zamestnancovi. Advokát je platený z našich peňazí, zo štátneho rozpočtu. Aké je to hospodárenie štátu?
Na Ústave pamäti národa som začala riešiť pracovnoprávne vzťahy ako poslankyňa od roku 2012, ešte za bývalého predsedu. Prišla som aj na rokovanie s advokátom, aby som mu poradila, nepokračovať v súdnom konaní, ktoré vyhral zamestnanec, otec maloletých detí. Vážení je to pliaga ľudstva! Nie sme prví, kto skonštatoval že človek ako sociálna entita je stále v hlbšej kríze medziľudských vzťahov. Ale ako prví sa pokúšame pre človeka niečo zmysluplné urobiť – chceme prekročiť konštatovanie že „človek má nádej“, chceme aplikovať všeobecné dobro do medziľudských vzťahov vylúčením zla.
Eurelatio ako zdravý sociálny vzťah definujeme: Vzťah plný porozumenia a obojstrannej dynamickej a ústretovej spolupráce. Základný stupeň eurelatio basalis je sociologický cieľ ozdravenia ľudstva ako sociálnej entity. Ľudstvo si predsa zaslúži šancu na vzdelanie a ozdravenie. Našou politikou je snaha o bazálne medziľudské vzťahy, verejne sme ju zahájili už pred parlamentnými voľbami 2012, lebo defektné právne normy a bezprávny stav štátu neumožňujú radikálne právne riešenia sociálnej patológie vo vzťahoch.
Tam kde chýba morálka a etika, tam musí nastúpiť riešenie zákonom, tak ako to človek rieši už desaťtisíc rokov, len súčasná tzv. „demokracia“ zablokovala tvorbu účelných zákonov. Náš parlament v priamom prenose odhaľuje sofistikovanú tvorbu zákonov pre privilegovaných. To je neľudské."
V tomto momente som počula, šum a vravu, aby ma ukončili. Ja som pokračovala: "Pán predseda, rada by som sa Vás spýtala, Inštitút ochrany ústavných práv rozposlal anketu Vašim zamestnancom v rámci Národného projektu Slobodný názor občanov, ktorý podporuje Európska únia a Vy ste nám odpovedal, že zamestnanci nemajú čas venovať sa tejto ankete. Ďakujem za Vašu odpoveď na moju otázku." Odpoveď som zverejnila na facebooku, ale nejaký hacker mi to stále odstraňuje. Nebojte sa a píšte na ioupriesenia@gmail.com
