Je to čas spomienok. Aj v mojich článkoch prinášam spomienky na moje volebné obdobie. Je to realita, ktorá sa veľmi vzďaľuje od našich vianočných želaní. Na začiatku môjho volebného obdobia sa mi zdalo, že naša verejnosť nikdy neprijme moderné trendy na ceste za humanizáciou pracovného prostredia. Vďaka odporúčaniu európskeho ombudsmana: „Medializujte a robte osvetu pre občanov tak dôležitú, aby ste vytvorili nevyhnutnosť legislatívnej úpravy zákona.“ som o probléme psychického násilia na pracoviskách v našej krajine písala do novín, časopisov. " "Je to dobrá téma", hovorili mi novinári. "Pošlite nám viac takýchto príspevkov". Téma pracovnoprávnych vzťahov sa stala témou bakalárskych prác na vysokých školách. Osveta pomocou mnohých a mnohých obetí prenikala do povedomia občanov na pracoviskách po celom Slovensku. Odvážne sa hlásili prvé obete, ktoré už ďalej nechceli pracovať v zlom pracovnom prostredí. Poškodení občania pribúdali. Postupne sa nám podarilo verejne medializovať a odsúdiť asociálne a sociopatické formy správania. Nebojácne sa mi hlásili odvážni redaktori iba z regionálnej TV Bratislava, z rádia Lumen, radia Regina.
Ďakujem našim učiteľom, ktorí našli odvahu a zorganizovali prvú konferenciu o mobbingu dňa 14. 06. 2013. Tu sme zviditeľnili všetkých nespravodlivo prenasledovaných zamestnancov v školstve, ktorí potrebovali pomoc. Prinášam časť z môjho vystúpenia: "Vďaka Bohu, dnes už môžeme konštatovať faktický stav Slovenská verejnosť je informovaná o fenoméne násilia na pracovisku. Na druhej strane, ale zisťujeme, že zamestnávatelia sú tiež informovaní, ale nechcú o mobbingu a bossingu ani počuť. Keď niektorá obeť násilia podá žalobu na súd, zamestnávateľ si zaplatí drahých advokátov, ktorí silou peňazí nechajú žalobu zamietnuť. Čo na tom, že súd koná v rozpore so zákonom? A čo na to vláda SR? Naša vláda je vždy posledná z predajných, ktorá začne chápať fenomén, ktorý sa za vládnutím skrýva. Vidíme to na aktuálnej situácii. Občania si zvolili sociálne orientovanú vládu, a namiesto sociálnej empatie, učitelia dostávajú totalitný ministerský bossing. Táto sociálna vláda tlačí učiteľov do otroctva. Stredoškolská učiteľka, ktorá vie naučiť a žiaci ju milujú, je odborníčka, má odpracovaných 32 rokov praxe dostáva mesačný plat v čistom cca 580 eur. Všetky vlády za posledných 23 rokov klamali učiteľov, že nemajú na nich peniaze. Toto sú nezameniteľné fakty tesne súvisiace s bezprávnym stavom našej spoločnosti, súvisia s korupciou a klientelizmom na najvyšších postoch vo vláde, sú hanbou celej našej spoločnosti. Dňa 2. februára 2013 som bola pozvaná na druhú medzinárodnú konferenciu Schutz vor Mobbing, ktorá sa konala v nemeckom Bad Kreuznachu. Na tejto medzinárodnej konferencii sme nadviazali aktívnu spoluprácu za účelom výmeny skúseností. Nemci boli prekvapení mojou poslaneckou aktivitou. Prečo? Lebo ani v jednom štáte na svete sa dosiaľ nepodarilo dostať tému mobbingu do parlamentu. My, občania SR máme šancu predbehnúť našou kultúrou všetky vyspelé štáty sveta. Stačí len taká maličkosť: Schváliť zákony zakazujúce psychoteror na pracoviskách. Žiaľ, v parlamente som jediná s programom novej a ľudskej spoločnosti, a preto budem potrebovať podporu širokej verejnosti, aby sme spoločne presvedčili mocnárov a „zakorenených“ poslancov parlamentu. Agendu násilia na pracoviskách, riešim na medzinárodnej úrovni. Mám podporu aktivistov všetkých vyspelých štátov Európskej únie. I keď cesta k legislatívnej úprave antimobbingového zákona je cestou cez politické peklo. Slovensko je už 26 rokov impregnované šialenou praxou psychopatických zamestnávateľov nielen v súkromnej sfére, ale aj v štátnych rezortoch. Zisťujú to učitelia na svojich školách, ktorí odvážne svedčili na konferencii.
Niektorí prenasledovaní zamestnanci si ani neuvedomujú, čo je to mobbing a bossing. Nevedia o prenasledovaní, o psychopatickom a deviantnom správaní nemajú vedomosť. Nevedia ho pomenovať. Musíme si uvedomiť realitu: Mobbing a bossing sú zvieracie móresy. Už koncom 19. storočia bol mobbing definovaný etológmi. Výskumná úloha biologickej vedy etológie je štúdium správania sa zvierat žijúcich v spoločenstvách, ako žijú napr. husi, alebo šimpanzy. Vo všetkých jednodruhových spoločenstvách zvierat viacerí etológovia diagnostikovali prekvapujúci fenomén skupinového útoku na vybraného jednotlivca vo vlastnej skupine. Útoky nikdy neboli smrtiace, ale postupne vyčerpávali obeť až nakoniec obeť uhynula. Skupinové útoky mali charakteristické atribúty. V každej skupine zvery to fungovalo vždy rovnako. V ľudských spoločenstvách sú pozorovateľné úplne rovnaké atribúty mobbingu. Uvediem príklad z praxe: Ak učiteľ príde o minútu neskôr do práce, lebo autobus meškal, zástupkyňa už uteká s „bumážkou“ že podpíš – aha, prišiel si neskoro. Čo spravíte? Podľa zvieracieho spôsobu by bolo vhodné také napomenutie otrieskať zástupkyni o hlavu, ale sme ľudia, sme učitelia – že? Takže učiteľ to podpíše a ide vyučovať. A toto je tá chyba! Vážení, taký papier treba okamžite roztrhať, hodiť do koša a vôbec neakceptovať. Atavistická kultúra v zamestnaní je všade tam, kde mobbing alebo bossing praktizujú a všade tam, kde otázky o rovnosti príležitostí priamo zosmiešňujú. U nás na Slovensku to robia aj sudcovia, ako som mala možnosť zistiť aj na pojednávaniach. Aj tam vládne atavistická zamestnanecká kultúra bossingu a mobbingu, ktorá je komédiou silných, a zároveň je tragédiou slušných občanov, ktorí sú obeťami. Tí silní hrajú divadlo a otázky ľudskosti sú im vraj jasné. Obete však nemajú odvahu povedať, že tyrani sú zvieratá. A sme pri koreni problému zvaného bossing a mobbing. Mlčanie je živnou pôdou tyranie a biedy. Mlčanie spôsobuje, že mobbér sa nikdy nedozvie o svojom atavizme a obeť sa stáva ľahko zničiteľnou hračkou v rukách bossa alebo mobbéra. Mlčanie je biedou našich pracujúcich, trpiacich občanov. Na vine sú aj médiá. Médiá sú tiež pareniskom bossingu a mobbingu, preto nečakajme, že médiá budú o humanizácii zamestnaneckých vzťahov písať, čo i len čiarku. Dnes nikto nemá odvahu ani len podpísať protest proti nespravodlivému porušeniu pracovnej disciplíny. To je bossing. Ale, kto sa proti bossingu ozve? Počkajte vážení, zavolám si svojho advokáta. Aj keď nemáte advokáta, poraďte sa s právnikmi aspoň na internete a odpovede právnikov si vytlačte a prineste na pohovor. Začnite boj proti šikane a proti bossingu. Čím viac nás bude, tým skôr presadíme legislatívny zákaz deviantných praktík, o ktorých tu hovoríme. Keď ktokoľvek z vedenia školy uplatňuje zákony nespravodlivo, je deviant, a patrí do džungle.
Od ekonómov stále počúvame tézy o všeobecnej hospodárskej kríze. Zneužívanie krízovej tézy k stláčaniu učiteľov na najspodnejšiu priečku sociálneho rastra, to je politický bossing na slovenský učiteľský stav. Treba si to uvedomiť a treba k tomu zaujať náležitý a hlasný postoj. Všetci vieme, nielen my, ale aj renomovaní ekonómovia, že ekonomika voľného trhu skončila, zničila samu seba presýtením trhu kartelmi. Dnes nikto nepochybuje, že mobilní operátori 10 násobne predražujú svoje služby, a robia to napísané kartelovo dohodnutým spôsobom. Ani europarlament nedokáže prelomiť ich kartelový vzťah. Rovnaké to je aj vo vašej situácii. Všetky ostatné rezorty v tomto štáte sa správajú ako mobbérske deviantné spoločenstvá. Pozerajú sa na nespravodlivo ponižovaných učiteľov a sú ticho, lebo oni majú, čo chcú. Je to úplne to isté ako na malom pracovisku, kde mobbéri v tichosti tolerujú svojmu šéfovi, že psychicky týra jedného zamestnanca. Sú to mobbéri, lebo tichým súhlasom posilňujú bossovu psychopatickú činnosť. Každý mlčiaci zamestnanec, aj keď sa priamo nezúčastní na tyranizácii, je mobbér, lebo svojím mlčaním znásobuje utrpenie poškodeného zamestnanca. Ak sa nenaučíme správne pomenovávať deviantné spôsoby v zamestnaneckých vzťahoch. Ak nebudeme nahlas hovoriť o patológii vo vzťahoch na pracoviskách. Ak nebudeme trvať na odvolaní nepoučiteľných bossov. Ak nebudeme tvoriť spravodlivý nátlak na mobbérsku zver nad nami. Potom sa nečudujme, ak nás tá zver pomaly, ale isto zničí.
Zamestnávateľ konzumuje zamestnancov doslova a do písmena! Prijme vždy niekoho na dobu určitú, potom ho prepustí a prijme iného, toho potom tiež prepustí... je to priamo zverské, ešte to aj dvíha štatistiky nezamestnanosti a dvíha to aj výdavky štátu, presne povedané ubúdajú peniaze z našich daní do vreciek zamestnávateľov – zverských deviantných konzumentov. Bossing a mobbing je zdrojom permanentného stresu na pracovisku. Permanentný stres je zdrojom napätia, neskôr spôsobuje pocity stlačenej duše, príznaky sú odborne nazývané ako exogénna depresia. Neskôr sa pridávajú psychosomatické poruchy organizmu, ako je napríklad vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, neurózy s poruchami funkcií nervov ako je nespavosť, ešte neskôr poruchy trávenia a prípadné zmeny orgánov, niekedy mozgové príhody, srdcové infarkty, a nie nakoniec aj zhubné nádory. Bol niektorý riaditeľ, alebo nejaký zástupca či iný šéf z akéhokoľvek školského pracoviska na nejakom tréningu vedenia konfliktného dialógu ? Myslíte si, že vedenie školy to nepotrebuje? Toto je iba jedna otázka z mnohých, ktoré chceme dostať do legislatívy. Ako už vieme, chudoba môže zapríčiniť zníženie kvality vzdelávania. Je tu priamy príklad v našom štáte. Kto by pracoval za taký plat, ako majú učitelia? To, že naši učitelia tu zostávajú, to je svedectvo o vysokej miere patriotizmu, vysokej morálke a hlbokom etickom poznaní. Naše školstvo sa drží na veľmi vysokej úrovni vzdelávania, ale nie je to zásluhou posledného 23 ročného obdobia zmien a frustrácií, ale je to zotrvačnosť predchádzajúcich morálnych princípov platných v školstve. udržiava vrcholné metodiky vyučovania, aké nevidno nikde inde vo svete. Keď pošlete nášho maturanta kamkoľvek do sveta na univerzitu, je schopný nielen držať krok v štúdiu, ale zaručene sa stane jedným z najlepších študentov tej univerzity. A toto je zásluha všetkých pedagógov od materskej škôlky až po učiteľov na univerzitách. Preto, nenechajte sa zastrašovať bossmi na ministerstvách či v riaditeľniach. Otázku bossingu a mobbingu musíme spoločne vyriešiť pre pokojné a tvorivé pracovné prostredie, aby ste si v pokoji a vyrovnane mohli užívať platy, ktoré si zaslúžite. Podporujem vás a vy dúfam podporíte môj politický boj za slušnosť, za legislatívnu istotu, za ľudské pomery v práci a vo vzťahoch. Podľa prípadov obetí mobbigu, ktoré zastupujem na súdoch, je to boj dokonca aj so sudcami, ktorí nie sú schopní rozhodovať spravodlivo a niekedy sa mi zdá, že som na scéne zlého filmu."
Prvá konferencia na tému „Bossing a mobing v školstve" v roku 2013 bola kladne prijatá nielen učiteľskou verejnosťou, ale aj odbornými kruhmi, zaoberajúcimi sa právnymi otázkami okolo dodržiavania ľudských práv, či pracovnoprávnych vzťahov. V zborníku BOSSING A MOBBING V SLOVENSKOM ŠKOLSTVE sú materiály z vystúpení aj zástupcov Verejného ochrancu práv a Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
