Z jeho obsahu vyplýva, že zamestnávateľ dva roky psychicky týral svoju obeť a včera jej predložil dohodu o skončení pracovného pomeru. Nič neobyklé na Slovensku. Len obeť je na tom psychicky zle, už dlhšie premýšľala nad samovraždou. Ale koho to na Slovensku zaujíma? Stane sa len jedným štatistickým číslom. A kto sa bude zaujímať, či ide o samovraždu z dôvodu mobbingu? A dám si otázku, aké to tu bolo riadenie? Aká vláda? Kto je za to zodpovedný?
Tento prípad mobbingu na pracovisku je len jeden z mnohých prípadov, keď zamestnanec ešte nedovŕši 50 rokov a už je vytláčaný z pracoviska. Na Slovensku je to tak, tu to inak ani nebude. Takto sme si to nechali zaviesť a možno si na to aj všetci zvykli.
Pamätám si, ako prichádzali na úrad práce nezamestnaní, s ktorými zamestnávateľ skončil pracovný pomer. Zamestnávateľ mal a mohol skončiť pracovný pomer, postupoval podľa legislatívnej úpravy Zákonníka práce. Aspoň sa tak zdalo. Úrad práce zaevidoval nezamestnaného. Nikto neskúmal hlbšie, dôvod prečo s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer.
Teraz, keď si prezerám moje prípady poradenstva, vidím, že už vtedy mal úrad práce skúmať príčiny. Bolo treba ísť hlbšie. Ja som tak robila. Ale pre spoločnosť to nebolo žiadúce. A hlavou proti múru sa nedá ísť.
Na Slovensku sme sa nevenovali pracovným vzťahom. A tie sa tu za 22 rokov vyvíjali a hlboko upadli, na pracovisku si nikto nevšimne, ak je kolega mobbovaný. Bojí sa, aby sa nestal aj on mobbovaný.
A niet sa potom čo diviť, že tu máme tvrdý mobbing. Výsmech na pracovisku. A obeť sa nevie brániť. Postupne je utýraná a musí z bojiska, resp. z pracoviska, jednoducho je porazená. Mobér zase zvíťazil.
Moje prípady mi dokazujú, že naša spoločnosť nešla správnou cestou.
Je evidentné, že tu ide o nesúlad právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky. Totiž základom úspešností takejto pomoci nezamestnaným zo strany úradov práce sú právne medzery v Zákonníku práce a v iných zákonoch. Ak by tieto medzery boli odstránené, došlo by ku kolapsu v poskytovaní týchto služieb.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky návrh na nesúlad zákonov s Ústavou Slovenskej republiky môže podať vláda, poslanci, prezident, generálny prokurátor, sudcovia v konaní a verejný ochranca práv. Za 22 rokov trvania Slovenskej republiky sa nenašla ani jedna vláda, ktorá by tieto medzery v zákonoch odstránila. Nenašiel sa ani jeden poslanec, ani jeden prezident, ani jeden generálny prokurátor, ani jeden sudca, ktorý by podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania, vo veci nesúladu ustanovení Zákonníka práce s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi.
Preto 4. bod môjho volebného programu je "Pri zistení mobbingu ako príčiny práceneschopnosti, či až nezamestnanosti občana, bude vyvodená trestnoprávna sankcia proti pôvodcom takého stavu."
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku, ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
