Zvedavo sa na ňu pozriem.
“Mám taký pokyn.“ reaguje. Rozlúčim sa s ňou a odchádzam.
Na osobnom úrade ma privíta ďalšia kolegyňa: „Sadnite si.“
Podávam jej ukončenie mojej práceneschopnosti. Kolegyňa mi veľmi úradne vysvetľuje, že mám ešte jeden deň dovolenky a pýta sa, kedy si ho chcem vybrať.
"Mám predsa pracovné voľno."
"Áno, ale neplatené, tak si môžete vybrať dovolenku, kedy chcete deň dovolenky? Zajtra?"
"Zajtra" odpovedám.
A chystám sa odísť.
"Počkajte, ešte mi toto podpíšte, máte výpoveď, Vaše miesto sa ruší."
Bum, bum, je to ako blesk z jasného neba. Takto sa dávajú výpovede štátnym úradníkom? prebleslo mi mysľou.
"A kto o tom rozhodol?" pýtam sa.
„Pán predseda úradu.“
?????? "
"Tak toto Vám nepodpíšem." - reagujem.
"Pôjdeme na právne a tam to podpíšete."
"Vari je to vyhrážanie? Viete, ako máte postupovať. Tak postupujte." - odchádzam z kancelárie osobného úradu.
Dolu ma už čaká vrátnik a sleduje každý môj krok, či opúšťam budovu tohto nezávislého štátneho úradu, kde mi práve predložili výpoveď.
Aj tento nezávislý štátny úrad nám priniesol 22 ročný vývoj po nežnej revolúcie. Slúži tento nezávislý úrad pre potreby občanom? Ktorý občan vie, čo vlastne tento nezávislý štátny úrad vykonáva?
Do verejnosti prenikajú informácie o jeho existencii iba vtedy, ak nám oznámi, že zase zvyšujú ceny tepla, elektriny, plynu a vody. A to je všetko. Viac nič sa verejnosť nedozvie.
Je to predsa štátny úrad nezávislý. A čo občana do toho čo my tu robíme, sme nezávislí. Nezávislosť štátneho úradu ešte nezabezpečí služby občanom. Ba naopak práve táto nezávislosť ho kladie na piedestál, kde ho nikto nemá a nemôže ohrozovať.
Je to príklad obrovskej mašinérie štátnej moci, ktorá, či si to niekto uvedomuje či nie, je veľmi často zneužívaná.
Právne vedomie našich občanov nesmeruje k civilnej odvahe a statočnosti, aby sme sa poučili z 22 ročných nedostatkov a konečne si zvolili kohosi, kto nás vyvedie z bahna tejto nezávislosti.
Namiesto toho sme po každých voľbách svedkami toho, že nami zvolení zástupcovia sú ešte väčší lumpi, ako boli tí predošlí.
Príkladom tohto je aj nezávislý štátny úrad, kde mi dnes predložili výpoveď po tri a polročnom mobbovaní. A práve tu na tomto nezávislom štátnom úrade som odvážne a statočne začala na Slovensku svoj boj proti mobbingu a zapojila som Slovensko do povedomia Európskej únie, lebo porušovanie ľudskej dôstojnosti je na Slovensku obrovské, o tom už nie je možné mlčať.
Ak si vďaka politikom nezávislý štátny úrad udržuje svoju moc, je to obrovský problém spoločnosti. A je od neho veľmi úbohé, keď pre udržanie si pozície moci praktizoval tri a pol roka mobbing proti mne ako žene - matke, keď som poukazovala na nedostatky, nakoľko mi nebolo ľahostajné, čo sa okolo mňa na nezávislom štátnom úrade deje.
Preto piaty bod môjho volebného programu je: Povinnosť štátu primerane zvyšovať právne vedomie občanov od žiakov 6-ej triedy ZŠ až po dôchodcov. V školstve novým predmetom vychovávať sociálne slušnú a právne sebavedomú populáciu občanov v predmete Občiansko-právna výchova s cieľom vychovať nasledujúce slušné generácie. Formou konzultácií a prednášok viesť občanov k civilnej odvahe a statočnosti ako na pracoviskách, tak aj v bežnom živote.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku, ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
