Ale čím to je? Je to vari „slovenská neschopnosť“ ľudí, ktorí v týchto politických stranách pôsobili a pôsobia?
Za 22 rokov nám politické strany nedokázali skutkami preukázať, aké - také plnenie svojich politických sľubov. Doviedli krajinu na pokraj nepokojov, sociálnej katastrofy, zlých medziľudských vzťahov.
Na pracoviskách sa človek stal človeku vlkom, vládne tu "kapitalizmus najhrubšieho zrna". Prípady týrania a šikanovania na pracovisku nám tu štatisticky narástli, ak by sme tu vôbec nejakú štatistiku mali. Ale nikoho to za 22 rokov nezaujímalo.
A nezamestnanosť rastie a práceneschopnosť nám veselo pribúda.
Zneužívanie Zákonníka práce je už na dennom poriadku. Odkedy vzniklo naše Občianske združenie Práca a vzťahy, zaznamenali sme prípady, ktoré nevedel vyriešiť ani verejný ombudsman ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Ale komu to vyhovuje?
Aká je dnešná prax pri hľadaní práce? Prevažná väčšina prípadov signalizuje nasledovný postup: Ak si konečne mladý človek vydýchne, že ho vzali do práce a úspešne prešiel výberovým konaním, tak to mu prácu ešte nezaručí. Ak svoje vedomosti získané v škole bude chcieť preukázať a uplatniť aj na pracovisku, rýchlo sa nájde osoba, ktorej to nebude po chuti. A potom už je tu len riešenie, ako likvidovať mladého a schopného človeka. Napríklad skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Alebo, ak sa dostane cez skúšobnú dobu, tak rýchlo sa vytvoria organizačné zmeny, zrušenie miesta, a je to.
Človek je tvor veľmi vynaliezavý a moje skúsenosti z úradu práce mi ukázali, že na Slovensku brat nepozná brata a kamarát nepozná kamaráta. A láska k blížnemu? Čo to je???
Zamestnanci sa stávajú štvanci a ak nevyhovujú zamestnávateľovi sú prenasledovaní, ba dokonca im začnú sledovať telefón, e-maily, návštevy, príchod a odchod do práce, a to všetko sa deje legálne a nikto si nič nevšíma. Na pracovisku vládne psychický teror a zamestnanec sa stáva osobou psychicky týranou.
Presne takéhoto prístupu zo strany môjho zamestnávateľa som sa dožila aj ja na nezávislom štátnom úrade, kde som si svoje skúsenosti mohla porovnať s prípadmi na úrade práce pred 12 rokmi. Za toto obdobie sa voči zamestnancovi nezmenilo nič k lepšiemu. Ba ešte horšie.
Jediné východisko za súčasnej legislatívy, ako nám to ukazuje naša činnosť v Občianskom združení Práca a vzťahy, je zvyšovanie počtu antidiskriminačných žalôb zamestnanca na svojho zamestnávateľa. Ale aj to len vtedy, ak je tu odvaha a statočnosť zamestnanca. Preto aj tejto problematike sa venujem aj v mojom volebnom programe, kde považujem za dôležité:
8. Poradne pre mobbing a bossing budú postupne zriadené na Okresných prokuratúrach v rámci všeobecného dozoru nad zákonnosťou. Existujúci záujem spolupracovať s psychológmi pretavíme do vytvorenia siete psychologických poradní v zmysle psychoterapeutickej pomoci mobbovaným osobám.
9. Neoficiálne poradenstvo bude fungovať naďalej tak ako doteraz v mojom blogu na http://ritomska.blog.sme.sk/.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej kandidatúry ako nezávislej na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde
