Prvý názor: "Mám za to, že je problém euro držať v takýchto podmienkach, ale Španieli nie sú Grécia to si treba uvedomiť, a tak k tomu pristupovať. Finančná centralizácia, alebo centralizácia finančnej kontroly je v nedohľadne a samotné štáty nedávajú záruky na reálne učinné riešenia. Ako to, že sa nájdu ľudia, čo uznávajú pána S. a nevedia , že jeho myšlienky sú v oblakoch a jednoducho sa to nedá. Raz sme v Európskej únii, tak nemôžme do nekonečna len brať a nikomu nič nedať."
Druhý názor: "Politici na základe rozhodnutia občanov Slovenskej republiky rozhodli o našej účasti v Európskej únii ako aj menovej únii, stalo sa to v historickom vývine, kedy väčšina ľudi nechce žiadne vojny a staré časy v Európe aj vo svete a tento pán S. stále iba o peniazoch."
Tretí názor: "Nuž keby sme v tých euro-štruktúrach neboli, ani by sme toľko peňazí, ako máme nikdy nemali a boli by sme možno na úrovni Albánska, ak by sme nespolupracovali vo všetkých oblastiach s druhými. Je to neskutočné sebectvo politika, ktorý chce hlavne mladým ľuďom odstrihnúť možnosti rozvoja - pracovné, študentské, cestovné a dostať Slovensko na pokraj ekonomickej katastrofy."
Štvrtý názor: "Ak by parlament neschválil trvalý euroval, máte spočítané aj politické a následne aj ekonomické následky pre Slovensko? A nezabudnime, že poslanec stojí 10.000.000 sk, tak má najmenšie právo moralizovať a posudzovať, každý z nich vytvára tento skazený systém, kto z nich je odborníkom, ktorý si preštuduje všetky materiály, ktoré sa dlho pripravovali a majú svoju históriu? Prečo sa doteraz neozval?"
A ďalšie a ďalšie názory. Občan má problém vybrať si tu to, čo by bolo pre neho správne. Ale náš obyčajný občan ani nemá na to čas, lebo pre neho je potrebná práca a dobrá práca, kde ho nikto nevytláča z pracoviska.
Aj počas tohto týždňa sme zaznamenali prípady psychického teroru na pracovisku. Tieto informácie nie sú komerčné, nikto mi ich v médiách nechce zverejniť.
Požiadala som pani verejnú ombudsmanku, p. Dubovcovú, ktorá prišla v piatok popoludňajších hodinách po prejednaní eurovalu do parlamentu, informovať o problémoch našich občanov.
Žiaľ okrem poslancov hnutia OLaNO ju v rokovacej sále parlamentu nikto nepočúval. Kde zostali ostatní poslanci, ktorých si občania volili v marcových voľbách?
"Máte aj prípady psychického teroru na pracovisku? - spýtala som sa jej.
"Nemáme žiadne podnety od občanov." A vzápätí dodala: "To , ale neznamená, že na Slovensku takéto prípady nemáme."
A to už svedčí o tom, že sa im naše Občianske združenie Práca a vzťahy celkom oprávnene venuje. A týmto ďakujem všetkým, ktorí nám pomáhajú a chcú pomáhať.
