V doterajších článkoch som poukázala, že nekonanie zo strany štátu, verejných inštitúcií a súkromného sektora pri uplatňovaní práva na ľudskú dôstojnosť a neprijímaním opatrení na predchádzanie jeho porušovania predstavuje neoprávnený zásah do práva, a teda dochádza k porušeniu základných ľudských práv a slobôd.
Je vidieť, že demokracia a otvorená výmena kritických názorov na Slovensku ešte tak nefunguje, preto naše Občianske združenie Práca a vzťahy, ktorým sme nastúpili novú cestu v ústrety k občanom, a v súlade s našimi Stanovami už poskytlo významnú ochranu a pomoc tým zamestnancom, ktorí sa rozhodli vystúpiť proti mobbingu a šikane v ich organizácii či firme.
A z nich potom hlavne tým, ktorí by za svoje kritické názory a občiansku odvahu mali, či mohli tvrdo zaplatiť aj stratou svojho zamestnania a zdroju obživy. Musíme si osvojiť myšlienku, že mobbing a bossing je problém, ktorý tu je a ako taký ho treba riešiť. Naša osveta je aj istá forma prevencie a je to jediný krok ku zmene a k riešeniu.
Ani dnešné politické strany neprinášajú reálnu pomoc pri riešení problému ochrany ľudských práv a slobôd, kde dochádza k likvidácii schopných a slušných ľudí.
Môj program, ktorý prinášam (a o ktorom som písala v predchádzajúcich článkoch), je jediné, komplexné a najlepšie riešenie, ako sa priradiť k vyspelým štátom Európskej únie. Ako je to vlastne v týchto krajinách? O tom nabudúce.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
