Vážime si Vašu priazeň a sme radi, že sledujete osvetu, monitoring a dokumentáciu nášho spravodajstva. Predsa len zopakujem: sme tu od minulého volebného obdobia a robili sme výskum robiť prevenciu násilia v pracovnoprávnej sfére. Na Slovensku sa k tejto problematike nechce vyjadriť vláda Slovenskej republiky. Aj keď v roku 2012 ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny uskutočnilo výskumnú úlohu za 16 000 eur. (O tom som už na tomto blogu písala).
Dnes už vidíme výsledky našej práce. Predsa mi dáte za pravdu, ak je dokázané pracovnoprávne násilie, tam niet, čo obhajovať, "násilníka" resp. páchateľa treba potrestať a treba mu dať náhradu napáchanej škody: kompenzácie, odškodnenie nehmotných škôd na zdraví vrátane kompenzácií za trvalé psychické následky.
Ako sme zistili, analýzou nedostatkov páchaného násilia do hĺbok koreňov za prvotnú príčinu nemôžeme pokladať systém, ani žiadnu inštitúciu, ale vždy len jednotlivca, muža – politika, ženu – političku, s ich konkrétnymi skutkami a osobnou zodpovednosťou za konanie vo zverených kompetenciách, lebo nič nefunguje samo od seba, ani finančné trhy, ani politické systémy, ani sociálne vzťahy.
Príčiny výskytu mobbingu sme na Slovensku rozanalyzovali prostredníctvom Inštitútu ochrany ústavných práv. Našou osemročnou osvetou sme dosiahli, že sa dvíhajú niektorí odvážlivci a chcú občanom pomáhať v boji proti mobbingu. Iniciatívni občania sa pýtajú, či napríklad advokát Milan Ficek z Bratislavy občanom pomôže, ako to propaguje na svojom webe. https://ficek.sk/mobbing-bossing-113
Pán advokát má len svoje "ego" A vďaka našej osvete si urobil z mobbingu, bossingu ďalšiu náplň práce bez odstránenie následkov spáchaného skutku. Dokazujú to zverejnené právne úkony, ktorými dáva možnosti "v rámci právnych prostriedkov ochrany pred mobbingom a bossingom z pohľadu poškodenej osoby (zamestnanca) (podanie sťažnosť zamestnávateľovi, podanie žaloby na súd,podanie oznámenia o priestupku,podanie trestného oznámenia.) "
Je to len podporná pomoc našich právnikov. Lebo tieto právne úkony skúmame od minulého volebného obdobia. Mal ste vtedy strach? Už vtedy sme uskutočňovali právny výskum (2012) a zistili sme, že advokáti neriešia právne problémy občanov. Všetky právne úkony, ktoré robia, sú náplňou práce advokátskych kancelárií, a ktoré si občan musí zaplatiť,
A hľa, naša osveta priniesla odvahu aj ďalším bojovníkom. Popri advokátoch sa nám pridali ďalší a ďalší bojovníci. https://www.pravnenoviny.sk/mobbing-a-bossing-sikana-na-pracovisku
Prípady mobbovaných učiteľov sú zvlášť zaujímavé. Pri nich zisťujeme, ako dokáže kolega či kolegyňa klamať aj pred súdom. Už vôbec mu nevadí, že taká krivá výpoveď, je porušením trestného zákona priamo a môže aj byť za to odsúdený. No uznajte, kolegovia, učitelia v snahe mať prácu urobia všetko pre to aj za pomoci klamstva či útokov, vyhrážania, ohovárania či intríg. Ak ich potom stretnem v kostole a vidím, že sú z nich oduševnelí kresťania tak žasnem, čo sme to za kresťanskú krajinu.
Dnes je už preukázané, že svedkom ponižovania, resp. mobbingu sa stalo až 80 % spolupracovníkov, ktorí ani nepohnú prstom, aby nejakým spôsobom zakročili proti páchateľovi.
https://bossing6.webnode.sk/mobbing/pachatel/
Kde sa vzala odvaha pani novinárky Veroniky Cosculescu, ktorá napísala článok po našom stretnutí
Hoci sme jej predkladali peklo, aké prežívajú občania na našich pracoviskách. Aj toto je "ihla v kope sena". Nášmu Slovensku chýba občiansky sektor podľa vzoru Nemecka. Chýbajú nám ľudia, ktorí by nahlas povedali, že ten, alebo onen právnik je gauner, alebo že ten, alebo onen zamestnávateľ je s prepáčením sviňa a nemá právo zamestnávať ľudí.
A máme tu aj nové školské odbory, rovnako sme im napísali a požiadali o spoluprácu. Lebo na webovej stránke sú odvážne učiteľky z minulého volebného obdobia a ktoré vedieme v registrácii obetí mobbingu.
Povstali aj noví bojovníci. Mediátori. Za všetkých sme oslovili o spoluprácu citujem: "Dobrý deň, Vážená pani PaedDr. Jarmila Javorková, mediátor SKU, dovolím si Vás osloviť ako štatutár Inštitútu ochrany ústavných práv za účelom spolupráce. resp. radi by sme sa stretli, ak by Vám to vyhovovalo na budúci týždeň v pondelok alebo v utorok o 14, 00 hod. Vopred Vám ďakujeme za odpoveď."
Nie je dobré, keď v tejto dobe plnej násilia bojuje každý sám.
Už na 4. medzinárodnej konferencii v Bratislave dňa 15. 11. 2018 sme okrem iného hodnotili spoluprácu so Slovenský národným strediskom pre ľudské práva. Na otázku, koľko žalobných návrhov podali naši občania, ak u nich došlo na pracovisku k nerovnakému zaobchádzaniu, mladý štátny zamestnanec JUDr. M. Cenkner sľúbil, že nám pošle všetky prípady vo veci antidiskriminačných žalôb. Čas plynul a nedostali sme ani jednu žalobu. Preto sme znovu prišli urgovať našu požiadavku. Nie je problém, to zariadim. Povedal. A zase sme ostali pri sľuboch štátneho úradu. Jediné, čo si pán doktor "zariadil" je titul PhD. A dnes už má aj kanceláriu na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde je hrdý, ako vie konzultovať so študentami. zaznamenali sme, že cesta sa nesie v znamení hesla Všetko pre kariéru. A kde zostalo etické hľadisko sľubu ?
Naším cieľom je ďalej pokračovať v našej práci, ako sa aplikuje pracovno-právna legislatíva. Všeobecne je známe, že nikto zo zamestnancov nechce chodiť do zamestnania s pocitom strachu z nadriadeného alebo z možnej finančnej straty bez svojho pričinenia len preto, že sa niekomu znepáčil. Ak Vám niekto berie Vašu prácu, určite sa budete brániť. Každý z Vás, občanov, chce dokázať svoju pravdu na súde, lebo ho sem posielajú štátne inštitúcie.
Naša 5. medzinárodná konferencia v novembri 2019 bude vyjadrením tlaku všetkých poškodených občanov. Pozývame Vás aj našu Vládu SR a našich občanov. Žiadame spoluprácu na každej úrovni a v každom smere tak, ako nám to pán minister Richter sľúbil.(ako som písala v Zápiskoch z parlamentu).
Pre demokratickú spoločnosť 21. storočia, pre ktorú je signifikantný materiálny právny štát, je veľmi dôležité odôvodnenie a racionálne ospravedlnenie významných celospoločenských rozhodnutí. Pozor, história a okolité štáty nás učia, za 30 rokov od Nežnej revolúcie, nemáme žiadnu záruku v samovoľnom umravnení zamestnávateľov.Aj na Slovensku platí: z ekonomického hľadiska je to zbytočný a veľmi luxusný výdavok ak si uvedomíme, že nemusel byť, ak by sme mali funkčné súdnictvo a dobré antimobbingové zákony. Ekonomický následok mobbingu je rozvetvený najmenej do dvoch veľkých okamžitých výdavkov. Poškodený zamestnanec je chorý – sú s ním spojené výdavky na liečbu. Druhá strana mince je podpora v nezamestnanosti – a to všetko len preto, že niektorý zamestnávateľ sa neovláda a nemorálne si uvoľní svoje zvieracie móresy a prenasleduje zamestnanca.
A na záver: Hor sa do spolupráce s bojovníkmi proti násiliu na pracoviskách. „Budeš milovať spravodlivosť, budeš konať spravodlivosť ráno i večer, a hoci pre teba nemá odmenu, budeš ju predsa konať.“ (S. Kierkegaard)
