Na druhom mieste z hľadiska darov skončilo KDH, ktoré dostalo 112.000 eur. Nasleduje Most-Híd 20.000 eur a Smer-SD 1736 eur. OĽaNO a SaS minulý rok žiaden dar nedostali. Z mimoparlamentných strán dary vykázala SMK, a to vo výške 55.000 eur.
Ak mali a majú politické strany peniaze, potom je možné dať si otázku: Kam doviedli túto krajinu? Do biedy chudoby a morálky. Poskytli politické strany akúkoľvek pomoc našim občanom? Ak nie, prečo im potom ľudia dávali a dávajú dôveru a pravidelne ich volia do parlamentu. Poslanci, ak sa v parlamente ocitnú, namiesto toho, aby sa zaujímali o občana, riešia si v parlamente svoje stranícke problémy. Je veľa otázok, na ktoré rozumný občan ani nevie zodpovedať, ak sa nenachádza "v zákulisí" parlamentu.
Ako sa stalo už módou v našej krajine, občan aby si dokázal svoju pravdu a spravodlivosť, je úradníkmi posielaný na súd. Zájdime znovu do pojednávacej miestnosti. V pondelok som bola na Okresnom súde v Prešove, brániť obeť mobbingu, pani učiteľku. Pani učiteľke nepomohlo ani Slovenské národne stredisko pre ľudské práva. Na súde sa do nej pustili kolegyne učiteľky. A padali slová plné osočovania, znežívania,či sabotovania jej práce. V takom kolektíve bolo ťažké pracovať. Každý si všímal a čakal, kedy spraví chybu. Nebol záujem prijať ju do kolektívu. Naopak ignorácia mnohých koilegov viedla, že učiteľka začala mať zdravotné problémy.A teraz na súde sa dozvedáme, že o nej nikto nevedel, ako zdravotné problémy mala. Výsluch svedkov potvrdil, že nezáujem o človeka tu bol veľký. A to rovnako sa prenášalo aj do rodiny a zanechávalo trvalé následky. Prípad ešte nebol ukončený, sudkyňa ho odročila, a predvolala ďalších svedkov.. V stredu som bola na Okresnom súde v Žiline. Tu som bránila obeť mobbingu, ktorý sa snažil poctivo pracovať. Ale dnes akoby poctivá práca vyšla z módy. Vysvetľujem, čím všetkým musí prejsť obeť mobbingu v snahe predĺžiť si svoj pracovný pomer. Aj tak sa z nej nakoniec stávala a často stane ľudská troska. Ako vždy, potvrdzuje sa pravidlo, že obeťami mobbingu sú usilovní, svedomití, tolerantní a múdri ľudia.. Mobbér „má konexie“, má „svoju verejne známu tajnú silu“ v dôležitých predstaviteľoch“ silových rezortov štátnej moci, ako sú prokurátori, policajti, sudcovia, tajní. agenti, a podobní „mocnári“ niekedy aj mafiáni z podsvetia. Mobbér útočí vždy z jediného dôvodu: On „má právo“ útočiť, lebo „má dôvodný“ pocit ohrozenia, nedocenenosti, menejcennosti.
Naša spoločnosť sa len pozerá, a nič nerobí, ako sme to už skonštatovali na konferenciách v Bratislave a v Košiciach. Naše o. z. Práca a Vzťahy sa stalo prvým slovenským mimovládnym združením občanov, ktoré ako prvé od svojho vzniku v roku r. 2011 upozorňuje na patológiu v sociálno-právnych vzťahoch na slovenských pracoviskách. Našu agendu zviditeľňujeme aj vo verejnosti a nevzdávame boj. Lebo politické strany dosiaľ neriešili život občanov tejto krajiny. Ak sa dostanú do parlamentu, potom im ide len o vlastné ciele a vlastný prospech. Je nehospodárne, ako sa prijímajú zákony. Poslanci opozície nemajú šancu presadiť zákon. Ale napriek tomu občanom 25 rokov predvádzajú divadlo. Prijali svoju hereckú rolu a zavádzajú občanov, ako im pomáhajú. A občan, dnes už nie každý, im slepo dôveroval a dôveruje a nezaujímal sa o ich činnosť.
A tak skutky poslancov sú nulové, bezprávie trvá. Žiaľ, rovnako ako na pracoviskách aj v parlamente vidíme veľa populizmu a mnoho dezinformácií. Vnášajú nám chaos do skúmania násilia na pracoviskách, a to len preto, lebo niekto si buduje kariéru a nevadí mu, že verejnú mienku zavádza na vedľajšiu koľaj. Nevedomým a potenciálnym mobbérom sa stáva karierista s neprimeranými nárokmi na moc a odmeny. Obvykle sú to ľudia s IQ pod požadovanou normou, a s nízkou odbornosťou v danej profesii. Títo sa chcú presadiť na úkor iných, a nevynechajú žiaden z „úderov pod pás“, a často sú presvedčení, že to je „norma“, „bežná forma správania sa“. Časom sa z nich stávajú sebavedomí mobbéri. Zlou správou je, že mobbér je takmer vždy emočne jednostranne na seba hypersenzitívny. K tomu sa viaže neschopnosť predvídať reakciu inteligentnej obete, na ktorú je emočne úplne necitlivý. Mobbér je preto najagresívnejší vždy v prvom útoku. Má pocit ohrozenia zo strany obete, preto chce obeť „odstrániť zo svojho prostredia“, okamžite, hneď prvým útokom. Mobbér jedná bez emócií voči obeti, obeť „si nezaslúži zľutovanie“.posledných troch desaťročiach začal byť rozoznávaný ako jeden z patologických sociálnych syndrómov na pracovisku práve preto, lebo sa zdá akoby začínal byť sociálne prijímaný a považovaný za akúsi „normu“.Každá mobbovaná obeť prejde štádiom, kedy toleruje svojmu zamestnávateľovi všetky jeho útoky a vrtochy.Obeť sa neozve a čaká, že mobbér prestane sám od seba. Nakoniec je obeť aj tak prepustená. Je to jedna z častých foriem priebehu mobbingu. Aj na dnešnom pojednávaní sa písal rovnaký scenár. O to viac nás potešila sudkyňa, ktorá prípad víťazne skončila pre obeť mobbingu.
