Na začiatku vzniku tohto prípadu som o pomoc požiadala kolegyňu z praxe, resp.dlhoročnú poslankyňu, Nicholsonovú. Ale jej pomoc zlyhala. Odkázala po asistentke tesne pred termínom stretnutia, že nemôže prísť, dôvod neuviedla. A ani náhradný termín neuviedla. Ale ako poslanci pomáhajú občanom?Skôr sa všetci hrajú na dôležitých a nikto nič neurobí pre občana (česť výnimkám). Ako je to vôbec možné, že súd odňal styk matky a detí? Prečo a na základe čoho súd bez vedomia matky odobral maloleté deti matke a umiestnil ich v krízovom centre? Prečo musí byť matka psychicky chorá, liečená doživotne na psychiatrii, pod neustálym dohľadom sociálnej kurately, pozbavená kontaktu s maloletými deťmi ? Deti sú veľmi citovo viazané na matku, keďže táto ich takmer sama od útleho detstva vychovávala, nakoľko otec maloletých, o deti nejako zvlášť nejavil svoj záujem, stále mal a má svoj program a deti sú jeho vedľajšia koľaj.
Matka žiadala, aby súd prešetril chybné konanie a pomohol maloletým deťom a ich matke, navrátenie detí k matke a ich blízky kontakt, nikým a ničím nerušený, bez akéhokoľvek obmedzovania matky maloletých detí.
Výsluch svedka z oblasti psychiatrie stál na pilieroch: matka trpí indukovanou psychózou a paranoidnou duševnou chorobou. Ak sa nebude liečiť, nemôže vychovávať svoje deti. Tiež musí odísť spod vplyvu svojej matky, s ktorou teraz býva. Z výsluchu kolízneho opatrovateľa zase vyplynulo stretávanie matky a deti 1 hodinu v týždni a 2 hodiny v sobotu a vždy za prítomnosti nejakej osoby, napríklad manžela. Nech je úradná moc na akejkoľvek vysokej a odbornej úrovni, súd neskúmal otca a jeho psychický stav, či on je spôsobilý denne prichádzať do styku s deťmi. Lebo je jednoduché urobiť z normálneho človeka nenormálneho so psychickými poruchami. Ale ak matke vezmú deti a obmedzia jej s nimi kontakt, tak žiadna matka neskončí bez psychickej traumy. A toto je cesta, ako si naša spoločnosť vyrába psychicky chorých pacientov. Súd vo veci nerozhodol a kauza bude pokračovať.....
