Na stretnutí sa zúčastnili okrem domácich hostiteľov aj zástupcovia krajín Švajčiarska, Rakúska, Nemecka, Poľska a samozrejme my zo Slovenska. V úvodnom vystúpení organizátor a hostiteľ dr. Pavel Beňo venoval pozornosť krajinám, kde sa skúmal výskyt mobbingu,
Pre milovníkov štatistiky prinášam niekoľko štatistických zistení.
Vo výskume mobbingu vo Švédsku ako prvej krajiny Európskej únie, ktorá upravila sporné záležitosti okolo problému mobbingu na začiatku 90. tych rokov minulého storočia, možno konštatovať, že osobnú skúsenosť s mobbingom malo 3.5% respondentov. 16% žien si sťažovalo na mobbing v štúdii zdravotného stavu zamestnancov švédskych poštových služieb. Výskumy uskutočnené na švédskych tzv mobbingových klinikách ukazujú zvýšený výskyt obetí z oblasti školstva, zdravotníctva a cirkevných organizácií.
Jednou z prvých krajín, kde sa výskytom mobbingu zaoberali bolo vďaka Heinzovi Leymannovi, Švédsko, potom nasledovali Fínsko, Nórsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko Švajčiarsko, Rakúsko. V Čechách prebehol výskum bv rokoch 2001 a 2003.
Z výskumu uskutočneného vo Fínsku, do ktorého bolo zaradených celkom 949 zamestnancov, vyplýva, že obeťou mobbingu bolo 10,1% respondentov, prizerajúcich mobbingovým praktikám bolo 8,7% a 81,1% respondentov sa s mobbingu nikdy nestretlo.
Výskumom uskutočňovaným v Nemecku bolo zistené, že výskyt mobbingu má väzbu s pracovnou nespokojnosťou, so zlým sociálnym prostredím a so zlým duševným stavom zamestnancov. Tieto zistenia naznačili, že čím viac sociálnej podpory nadriadení poskytli, tým menej obetí uviedlo, že sú terčom slovnej agresie, kritiky alebo ústnych vyhrážok. Čím viac sa obetiam dostalo sociálnej podpory od kolegov, tým menej boli izolované a aktéri mobbingu sa nevysmievali ich súkromnému životu.
Mobbing sa najčastejšie prejavoval spôsobom šírením klebiet, sociálnou izoláciou, slovnou agresiou, napádaním súkromného života a postojov. Nemecké súdy sa zaoberajú problematikou mobbingu, v prípade preukázania viny zamestnávateľovi existuje sankcia až do výšky 80 000 eur.
Najčastejšími prejavmi mobbingu boli kritika už vykonanej práce, vedúca až k strate sebavedomia, ďalej ukladanie nekvalifikovanej práce či zadávanie nezmyselných pracovných úloh, zosmiešňovanie a ohováranie obete v rámci pracovného kolektívu.
Vo výskume sa konštatuje, že takmer dve pätiny postihnutých sú vystavované niektorej z foriem mobbingu, dokonca raz týždenne aj častejšie (takmer štvrtina v roku 2003) a 58% potom po dobu dlhšiu ako jeden rok (54 % v roku 2003). Mobbingu sú častejšie vystavované ženy, mladšie generácie (do 29 rokov) a osoby s nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania.
Z výskumov vyplýva, že mobbing nie je len záležitosťou severských štátov, kde bol prvýkrát popísaný, alebo južných, temperamentnejších národov, ale vyskytuje sa v celej ľudskej populácii, či už sme Gréci, Francúzi, Fini, Poliaci alebo Česi. A čo my, Slováci?
Je len na zamyslenie, aké zistenia a poznatky by priniesol rovnaký výskum na Slovensku, aké prejavy násilia na pracovisku nám spôsobujú zlú kvalitu interpersonálnych vzťahov?
Ako sa u nás dodržiavajú predpisy Európskej únie? A to Európska komisia zaviedla opatrenia na zaistenie bezpečnosti a zdravia pracovníkov v Smernici Rady číslo 89/391 EHS zo 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, ktorá obsahuje základné ustanovenia pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci a stanovuje zamestnávateľovi zodpovednosť za to, aby zamestnanci neboli poškodení na práci vrátane následkov šikanovania.
Žiadna aplikácia vnútornej legislatívy proti tzv. "vztahovej" patológii v práci, žiadna kontrola, žiadne sankcie. Lebo sme na Slovensku. Presne to sme museli ako účastníci medzinárodného stretnutia stretnutia konštatovať.
Nakoľko žiadna politická moc sa 22 rokov nevenovala problematike páchania násilia na pracovisku, odchádzali nám peniaze zo štátneho rozpočtu vďaka našim "mocipánom" nekalým spôsobom do stále sa prehlbujúcej korupcie a klientelizmu.
Slovenský ľud prebuď sa! Neboj sa! Statočne a odvážne sa pridaj k môjmu volebnému programu.
Dovolím si uviesť, že problematika narušených vzťahov, kde dochádza k ponižovaniu ľudskej dôstojnosti rokov na pracovisku ma viedla až k prijatiu mojej Kandidátky ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
