Pripomínam, že problém tejto krajiny, ktorý vznikol za posledných 23 rokov, nikto dosiaľ neriešil. Pomocou mimovládnej organizácie sme začali upozorňovať občanov Slovenska na zneužívanie moci vedúcich pracovníkov, priamych nadriadených na pracoviskách.. Už pred voľbami sme zaznamenali 50 prípadov mobbingu.
Nedostatky nášho vývoja po nežnej revolúcie som poskytla na riešenie aj v mojom volebnom programe a po voľbách som s ním prišla do hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Nemali a nemajú záujem riešiť problém tejto krajiny. Prečo? Rovnako aj v parlamente platí, kto má silu má aj moc. A bolo to vidieť aj na tejto poslednej parlamentnej schôdze, ktorá včera práve skončila.
Občania si mohli všimnúť, že nie je účelom prijímanie zákonov, ale prezentácia svojej moci, čo veľmi ovplyvňuje aj medziľudské vzťahy.
Rovnaké a zaužívané postupy v parlamente vedú k neefektívnej práci, sústavné hádky a kritizovanie jeden druhého, údery pod pás a zníženie sa až pod hranicu ľudskosti.
Takéto prijímanie zákonov ešte žiadnemu občanovi nepomohlo, skôr to svedčí o tom, že občan pomôž si sám.
Sme členmi Európskej únie, ale médiá nás dosiaľ neinformovali a neinformujú, ako je pre každého občana dôležité chrániť si ľudskú dôstojnosť.
Spomeniem Nemecko, ako jednu z krajín EÚ, s ktorou máme v našom OZ Práca a vzťahy medzinárodnú spoluprácu, kde mobbing ovplyvňuje podľa oficiálnych údajov asi 2 milióny pracovníkov v Nemecku, čo predstavuje 5,5% pracovnej sily. Asi 20% všetkých samovrážd sú pripisované šikanovaniu na pracoviskách (pozri Der Spiegel č 16 z 16/04/2012, str 56 a nasl.).
Vedeli ste, že v krajinách Európskej únie sa už dávnejšie venujú sociálnemu fenoménu tejto doby, akým je mobbingový syndróm? Túto otázku som položila ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky, lebo nie je možné stále utekať pred problémami. Odpoveď na moju interpeláciu je k dispozícii:
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/interpelacie_result&Zadavatel=Ritomsk%c3%a1 M%c3%a1ria&CisObdobia=6
Netreba sa vzdávať a nabrať odvahu a pridať sa k pravdivému hlasu tejto krajiny, aby sme vedeli o sebe navzájom a aby som mohla informovať o pravde pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý sa zaujíma o problém mobbingu .
V neposlednom rade je potrebné riešiť aj zložitú situáciu na súdoch a pomocou ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zmeniť sústavné stereotypy v myslení sudcov na súdnych pojednávaniach, lebo najväčším problémom mobbingu je jeho príčina vzniku a následok. To znamená, že pri posudzovaní skutkového stavu je otázkou, či na príčine jeho vzniku je zlá hierarchia v spoločnosti, ktorá umožňuje vedúcemu agresorovi v skupine nabádať ostatných k mobbingu, a to potom vyvoláva následok symptómy u šikanovanej osoby.
Málokto v otázke mobbingu podá objektívny pohľad, či obeť, či agresor, na pojednávaniach obaja budú vždy presadzovať odlišné pohľady na situáciu. Ale je otázkou času sa hlbšie venovať prípadom zneužívania ustanovení Zákonníka práce.
Viem, že doterajší vývoj na pracoviskách vyzerá takto: Máte strach z Vášho pracoviska. Namiesto, aby sme v práci pracovali, musíte znášať "výkriky" svojho sociopatického šéfa.
Nikto z nás nechce chodiť do zamestnania s pocitom strachu z nadriadeného alebo z možnej finančnej straty bez svojho pričinenia len preto, že sa niekomu znepáčil.
Každý krok, ktorý podnikneme proti psychickému teroru na pracovisku, prispeje k tomu, že pojem mobbing postupne aj na Slovensku prestane byť postrachom. Viac v relácii ÚV hovor.
