Téma, v ktorej žijeme. Zaznamenali sme v ňom a ocenili všetkých, ktorí priniesli svoje skúsenosti a poznatky o prenasledovaní na svojom pracovisku. Dnes prinášame niekoľko informácií, ktoré vyplynuli z konferencie.
Ak chceme riešiť prenasledovanie zamestnancov, kde Vám mobbér berie prácu, musíme sa spojiť globálne a mať stále viac ľudí, ktorí podporujú našu myšlienku, aby sme potom efektívnejšie mohli pomôcť obetiam. Na Slovensku sa stalo akýmsi národným športom na pracovisku spochybňovať prácu iných, respektíve oklamať, zneužívať, sabotovať, ponižovať prácu iných.
Zlým príkladom nám tu slúžia poslanci Národnej rady slovenskej republiky, ktorí sa prezentujú v rokovacej sále namiesto toho, aby napríklad pomáhali trpiacim občanom, ktorí prišli vďaka mobbérovi o prácu. Dosiaľ nám tu platilo a stále platí, že poslanci sú v očiach verejnosti nastavení ako bytosti, ktoré majú za úlohu prinášať a schvaľovať zákony. Ale pozor! Zákony, ktoré nám tu prinášajú poslanci parlamentu, potom nikto z nich nekontroluje.
Ako som písala v minulom článku, overili sme si, kto zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky by pomohol mladému zdravotne postihnutému občanovi (pánu Švecovi), ktorý prišiel z Liptova do Bratislavy, lebo jeho životným krédom je nájsť si prácu. Ako nám povedal, prešiel už všetky štátne inštitúcie, ba aj komisára pre zdravotne postihnutých, rôzne charitatívne organizácie a nikto nič. Zašli sme spoločne s ním za našimi poslancami parlamentu, aby mu aspoň oni pomohli. Tu nás prišiel vypočuť asistent poslanca Drobného z Ľudovej strany Naše Slovensko.
"Pošlite mi spisový materiál". povedal záverom. Aj keď takéto frázy nám hovorili poslanci v minulom volebnom období (2012-2016), rozhodli sme sa zaslať spisový materiál pána Šveca poslancovi parlamentu. Ale čas plynie a mladý asistent poslanca ĽS NS Drobného nám do dnešného dňa ani len nepotvrdil, či mu mail prešiel.
Je pravda a občan si to konečne musí uvedomiť, že takéto nastavenie poslancov parlamentu dosiaľ neprinieslo hodnoty hĺbky pravdy o nás ako o tvorivých ľuďoch so svojimi vlastnosťami a schopnosťami. Každý človek má predsa svoju hodnotu, čo na Slovensku na mnohých pracoviskách úplne zaniklo. A to aj zdravotne postihnutý občan.
Vôbec sa nečudujem, že dôvera občanov v demokratické inštitúcie, v demokraciu ako systém vládnutia na Slovensku dosiaľ nikoho nepresvedčila. Naša „demokracia“ neposkytuje ľuďom možnosti realizovať svoje práva, svoje odborné vedomosti a tiež neumožňuje v prípade, ak sú porušované, domôcť sa nápravy na súdoch.
Môžeme to vidieť na situácii nielen v Slovenskej republike, ale v celej Európskej únii. Súčasný politický a volebný systém je vlastne len o voľbe politickej strany a jej politického programu, ktorý sa potom stáva len zdrapom papiera. A rovnako dopadli všetky politické strany, ktoré si občania do parlamentu zvolili v roku 2016.
Je čas zmeniť nehospodárnosť parlamentu, ktorý v zákulisí svojich útrob skrýva obrovské bohatstvo, ktoré zhltlo peniaze občanov, voličov. Čo je dôležitejšie? Mať prácu a klamať? Alebo povedať pravdu a prísť o prácu?
Fenomén akčnej agresivity preniká z televíznej kultúry na pracoviská. Mnohí bossovia a mobéri sa realizujú patologickou formou iba na pracovisku. Patologická kultúra má za následok patologické vzťahy. Zlá kultúra práce sa prejavuje mobbingovým syndrómom. Aj na Slovensku občania hľadajú pomoc pred vytláčaním z pracoviska.
Rovnaké a zaužívané postupy v parlamente, resp. v rokovacej sále parlamentu viedli a ako vidíme aj dnes, sústavne vedú k neefektívnej práci. Hádky a kritizovanie jeden druhého, údery pod pás sú len znížením sa až pod hranicu ľudskej kultúry. Takéto prijímanie zákonov ešte žiadnemu občanovi nepomohlo, skôr to svedčí o tom, že na Slovensku platí: občan pomôž si sám.
V tradovanom politickom systéme riadenia spoločnosti, ktorému sa dá prilepiť nálepka európsky politický systém, (je úplne jedno, či je pri moci socialistická, alebo pravicová vláda) stále vidíme rovnaký európsky politický systém budovaný na princípe upevňovania získanej moci.
Od 1. januára 2018 je účinný zákon 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obeťou trestného činu je fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody.
Ak vychádzame z tejto definície, tak naše prenasledované obete mobbingu majú zdravotné následky, mnohé sa nemôžu už viac zamestnať. Ba dokonca mobbér sa postará, že sa nezamestnajú na celom Slovensku. Mobbér ako páchateľ im spôsobil majetkovú škodu a rovnako aj morálnu. Predsa celá dedina, a niekedy aj celé mesto vie, že navštevuje psychiatra a v nesposlednom rade sa voči obetiam mobbingu porušujú ľudské práva upravené v Ústave Slovenskej republike Preto sa Inštitút ochrany ústavných práv uchádza na Ministerstve spravodlivosti SR o akreditáciu a dotácie na zabezpečovanie pomoci obetiam trestných činov.
Preto, ak chceme v tejto spoločnosti niečo zmeniť nemôžeme byť pasívnymi divákmi, ktorí síce kriticky sledujú, čo sa v spoločnosti deje, ale odmietajú konať, aby riešili zlo, ktoré tu zapustilo svoje korene. Ak sa zameriame na hospodárenie všetkých našich zamestnávateľov, kde došlo k preukázanému mobbingu, vidíme, že jeho zlé riadenie nastavilo krízu v spoločnosti.
https://www.mojevideo.sk/video/2c28e/zastupcovia_obcanov_pri_okruhlom_stole_a_ich_nazor_na_s.html
Inštitút ochrany ústavných práv: IČO:503 668 74
číslo účtu IBAN : : SK 650 8365000000000020560144
Ak chcete pomôcť , kontakt ioupriesenia@gmail.com
