Zatúžila si k nim privoňať. Predstavovala si ich v duchu na svojom kozmetickom stolíku. Naozaj o tom mohla iba snívať.
Je už viac ako pol roka nezamestnaná. Ona, ktorá vždy mala svoju prácu veľmi rada, ako dieťa svoju obľúbenú hračku. Ani presne nevie, čo za organizačné zmeny sa vyskytli u nich v práci. Ale musela si zvyknúť.
Len nedávno dostala podporu v nezamestnanosti. V peňaženke má sotva pár korún. Ledva s nimi vystačí do konca týždňa. Teraz sa pred ňou všetko zmenilo. Deň čo deň ju čakajú dni vyplnené hľadaním si práce. Ako každého nezamestnaného.
„Eva, si to Ty ?- počula za chrbtom hlas. Obzrela sa.
„ Ivan !“ – prekvapene zvolala, jej prvá láska.
Je to možné, po toľkých rokoch ? „- spamätal sa Ivan prvý a pevne stisol Evu v náručí. „Čo tu robíš takto večer ? “
Nemohla mu povedať, že je nezamestnaná. To je ako choroba., radšej prešla do útoku. Nedozvedela sa však veľa. Iba že býva tiež tu v Bratislave, pracuje vo výskume. ...Počúvala ho a spomínala na spoločne prežité chvíle pred rokmi. Ako sa len milovali, plánovali si budúcnosť. Všetko bolo vtedy krásne, romantické. Teraz s odstupom času jej to pripadalo ako sen. Život ich rozdelil. Kto bol vlastne príčinou rozchodu ? Aké by to bolo, keby boli išli životom spolu ?
Eva usúdila, že by sa mali rozlúčiť. To, čo chceli o sebe vedieť, si už povedali.
Som rád, že Ti nič nechýba a že si šťastná. Ale i po toľkých rokoch ťa dosť dobre poznám. A preto netvrď, že si šťastná, ako rozprávaš. Eva oponovala.
Vtom Ivan navrhol:
„Evka, čo keby sme si v nejakom tichom prostredí spolu, my dvaja, zaspomínali. Môžeme ísť aj ku mne..“
Evu ten návrh prekvapil, ba čo viac ten návrh sa jej dotkol.
„Čo Ti to napadlo ?“
Sebavedomá Ivanova tvár zmäkla. V jeho živote nebolo všetko také ružové. Z prvého manželstva má syna. Ani druhé .. mu nevyšlo..., je po práve mesiac rozvode.
„Vidíš, mal som pestrý život. Asi preto som vždy stroskotal, že som obidve ženy prirovnával k Tebe, „- hľadel na ňu s trpkým úsmevom.
„ Som smoliar. Nemala si ma nechať tak ľahko odísť,“-* nežne ju chytil za ruky a bozkával ich.
Stáli, pozerali si do očí a obidvaja sa snažili ovládnuť sa. Eva už-už mala pokušenie prijať Ivanovu ponuku...ale ovládla sa. A navyše dnes večer mala iný plán.
Ivan stál chvíľu ako stĺp. Eva vyčítala z jeho tváre sklamanie spojené s ľútosťou. Rýchlo a chladne sa rozlúčil. Po jeho odchode pokračovala vo svojom pláne.
Nazrela do obchodu. Za pokladnicou sedela staršia pani s čerstvou prešedivelou trvalou a okuliarmi spadnutými na nose. Pri nej postávala mladá blondínka s nakrátko ostrihanými vlasmi. Vtom pás metrov od Evy zastalo nákladné auto. Rezko z neho vyskočil šofér a vošiel do predajne. V tej chvíli sa Eva rozhodla. Otvorila dvere a vošla dnu. Vzala si nákupný košík. Lenivo sa pohybovala medzi regálmi. Parfémy boli za sklom.
„Nie, tie nemôžem“- horúčkovite uvažovala.
Natiahla ruku k malej voňavke. A privoňala. Nádherná aróma ju na chvíľu omámila. A jej túžba sa zvyšovala.
Poobzerala sa po predajni.
„Preberiete si tovar ?“- zahrmel predajňou vodičov hlas.
„Áno, Julka. Prevezmi to.“ - povedala pokladníčka smerom ku kolegyni.
Keď blondínka s mužom vychádzala von, Eva bleskurýchlo siahla po fľaštičke.
„Nemohla ma vidieť,“- ubezpečovala sa.
Srdce v hrudi jej divo bilo, ešte keď si prezerala zubné pasty.
Jednu vložila do košíka. Pomaly pristupovala k pokladni. Žena za pokladňou jej bez záujmu tovar nablokovala.
„Stodvadsať päťdesiat„ – oznamovala.
Eva zaplatila a pobrala sa k dverám.
„Nech sa páči, „ – otváral jej galantne vodič nákladiaka,....“ a ukážte mi, prosím vás, vašu tašku,“- dodal s úsmevom.
„Čo si to dovoľujete ?“ – skríkla Eva.
„No len poďte dnu. Viem, že máte v taške drahý parfém.“ – povedal. A telom jej zabránil vybehnúť na ulicu. V tej chvíli by si bola dala zopár faciek. Najradšej by sa bola prepadla pod zem. Taká trápna situácia !
