" Ani sa mi veľmi nechce , " povedala Blažena, - " keď si spomeniem na ten minulý rok, desí ma predstava neznesiteľnej horúčavy. Slnko pražilo ako opreteky, dýchať sa neddalo. Nedá sa ani len pomyslieť , že by som si tam bola oddýchla.."
Opatrne pozrela na Michala sediaceho v otáčavom kresle pri svojom kancelárskom stole. Hľadel do akýchsi papierov a zdalo sa, že ju vôbec nevníma.
Smelšie pokračovala :
" Vláčili nás ustavične po kadejakých pamiatkach.Na obchody zostalo času minimum."
Na chvíľu sa odmlčala, nadýchla sa a tichšie dodala :
Michal , len si predstav ! Bazén máme v záhrade, ak si zažiadaš ľahneš si na slnko , ak chceš zájdeš do tieňa. Doma je plná chladnička a na večeru si môžeme zájsť, kam len budeš chcieť, máme predsa pohodlné postele. Nemusíme sa štvať až na druhý koniec sveta! Taká dovolenková otročina a za také poniaze !
Tak by som bola rada s Tebou doma ." -vyslovila nakoniec svoje tajné želanie .
Rozžiarenými očami uprela zrak na Michala a koketne našpúlila svoje oduté pery.
" A to teda nie !" - konečne zasipel Michal pomedzi zuby. Zdvihol zrak z haldy papierov. V jeho očiach zbadala výsmech, opovrhnutie.
" Nikdy z Teba nevykrešem kultúrneho človeka.. Si stále to isté. Nikdy sa neprispôsobíš na nový, životný štýl.!"
Priblížil sa a schytil prospekty , zlostne ich tresol o zem.
" Nevieš, čo sa dnes nosí. Len sa pozri. Načo tu máme toľko cestovných kancelárií."
Michalov pohľad bol hrozivý.
"Takto sa chceš vyzliecť do plaviek? -" ostrým pohľadom si ju premeriaval .
Nemohla uhnúť jeho iskriacim očiam.
Blažena si previnilo prešla po tých miestach na svojom tele, kde sa pohŕdavo pristavovali Michalove oči. Srdce jej búšilo ako zvon a ruky sa jej začali potiť.
" Nemôžem za to, -" nesmelo sa bránila. " Máme to v rodine. U nás vždy platilo, ak je niekto chudý je to znak biedy. "
Michal pôsobil na ňu autoritatívne, už od začiatku ich spoločnej známosti a potom neskôr za spoločného života . Nechala sa ním viesť. Dôverovala mu.
S jemným úsmevom ju odzbrojil, aby si mohol presadiť svoju vôľu.Postupne to v ich vzťahu prerástlo, stal sa mozgom ich rodiny.
" Len prosím Ťa, nenakupuj bez mojho vedomia." .- často jej pripomínal. " Ani závesy,ani záclony.
Na tvoj vkus sa nedá spoľahnúť - " hovorieval jej .
Čo mala robiť. Aby bol v domácnosti pokoj a s ohľadom na zvedavé oči susedov , radšej sa podriadila.
Stačí len, ak si spomenie na malú vázu, ktorú kúpila na kvety. Nepáčila sa mu. Musela ju vymeniť Išiel tam s ňou a vybral si podľa svojho vycibreného vkusu.
" Páči sa Ti zlatíčko tá váza ?"- spytoval sa pred predavačkou.
Poslušne prikývla .
Odvtedy sa už neodvážila kúpiť niečo do domu.
Bol silný búrlivák, ani nie najlepší, ani nie najhorší. Odjakživa delil ľudí do dvoch skupín : na tých , čo majú šťastie a vyhrávajú a na smoliarov. Nikdy im, chvalabohu nič nechýbalo.
Domácnosť sa postupne zapľňala predmetmi, ktoré v nej vzbudzovali pocit nezaujatosti k nim.
Dobre je , ak sa páčia Michalovi. Nenachádzala odvahu, aby sa vzbúrila. Sem - tam ju trápila myšlienka. Vari všetko, čo je v tomto byte je iba jeho zásluha ? Či ona nenosí peniaze do spoločnej domácnosti ?
Áno , uznávala, že keby nie jeho, ešte aj dnes žijú z ruky do úst. Ale oni sa môžu spokojne obzrieť za seba a povedať, sem sme to dopracovali. Michal sa z pomocníka v kuchyni vypracoval. Spoznal prácu celého kuchynského personálu.
Až sa stal vedúcim vychytenej reštaurácie. A tu pomaly získaval kontakty. Od riaditeľov závodov cez profesorov a docentov škôl, známych furtbalistov, či umelcov. Vedel, kedy sa ukloniť, kedy sa zasmiať, kedy taktne mlčať.
" Hlavné je ," - často hovorieval, - " aby sme mali vždy peniaze. Dosť peňazí. Skrz ne sa dostaneš všade. A ja viem peniaze zarábať."
Pre ňou, pred Blaženou sa vedel predvádzať. Rád ju poučoval.
Aj teraz - pri výbere dovolenky. Ona by pretrpela aj tie pamiatky aj tie horúčavy.
Ale vyzliecť sa na pláži do plaviek a pred cudzími očami vystavovať svoje vlastné telo. To ju ponižovalo. Hoci pred pár rokmi mala aj ona štíhly driek. V manželstve skoro prišla na to, že v živote niet väčšej rozkoše , ako dobre sa najesť. Bohaté ponuky supermarketov , hypermarketov vábili a ona nedokázala odolať.
Iskry v Michalových očiach trochu poľavili.
" Chcem,-" znovu začal jemnejšie , " aby si sa naučila žiť , ako sa patrí. Skrátka , aby si bola dáma .A aby som sa za Teba nemusel o pár rokov hanbiť,"
Lákavé, farebné prospekty ležali stále pohodené pod stolom.Vzápätí sa rozhodla.
" Už žiadne čierne fondy v špajzi. Po víkende začnem chudnúť. A budem cvičiť aerobic. A v lete pôjdeme do toho Grécka..
Zdvihla farebné prospekty zo zeme a takmer zaujato ich začala prezerať.
