Na dnes rovnako, ako po celý týždeň hlásili meteorológovia predpoveď, stále bez snehu len vo vyšších polohách má trochu tej bielej periny napadať. " - premýšľal Ivan pri pohľade na oblohu. Vybral sa po dlhšom čase nadýchať vône lesa a popočúvať jeho dych. Ľahko sa mu kráčalo po lesnom chodníku, voľne a slobodne. Nebol spútaný žiadnymi povinnosťami. Na pleciach mu neleží ťarcha zodpovednosti. Už sa ani nepamätá,kedy naposledy oddychoval.Je to nádherný mesuiac pohody.
V zadumaní vyšiel vysoko do strminy až mu došiel dych. Oprel sa o kmeň buka a pozoroval prekrásnu krajinu, vzdialené kopce i bližšie cestičky, ktoré tak dôverne poznal. Prírodná scenéria sa mu zdala akási viac pútavejšia. Drozdy spustili svoje ľúbostné piesne a zvedavo lietali okolo neho. Sýkorka priletela celkom blízko k nemu, sadla si na vrcholec a štebotavo sa mu prihovorila.
Po rannej prechádzke sa vracal späť do chaty. Zďaleka videl, ako Števko pobehuje okolo nej.
" Čo tu robíš? Nie je ti zima ? " - prekvapene ho oslovil.
Števko sa na neho zahľadel svojimi detskými jasnobelasými očami a zamračil sa :
"A či nevidíš, robím si talizman. " - ukázal na veľkú hromadu malých, vlastnými rukami nazbieraných smrekových šišiek, - " vezmem si ho domov."
Ivan mu chcel niečo povedať, ale Števko pokračoval.
" Otec pôjdeme dnes na poľovačku ? "
" Nie, dnes by sme to nestihli. Mám nejakú prácu. Musím sa vrátiť do mesta. Po raňajkách vyrazím. " - vysvetľoval.
Števko nebol spokojný s odpoveďou:
" Ocko, nemohol by si ísť zajtra. " - zaprosíkal.
" Nie. " - rázne odpovedal Ivan. - " Ostaneš tu s mamičkou. Ja pre Vás prídem. " - zakončil vysvetľovanie a vošiel do chatky.
Po raňajkách si vzal svoju tašku s dokladmi, rozlúčil. O chvíľu už sedel v aute a uháňal smerom na diaľnicu. Za ním sa strácali siluety dvoch jemu milých bytostí.
Povrch vozovky bol trochu namrznutý, ale vďaka cestárom dobre posypaný. Spočiatku musel byť opatrný. Za Žilinou sa situácia na ceste trochu zlepšila.
Potešený týmto zistením, zvýšil rýchlosť motora. Jeho optimizmus netrval dlho. Odrazu sa pred ním utvorila kolóna áut.
" Vari sa niečo stalo, nebodaj nehoda. " - prebleslo mu v hlave.
Myšlienka smrteľného nebezpečenstva ho nečakane ovládla. Nepredstaviteľný chaos sa mu začal vnárať do jeho predstáv. Silou svojej vôle sa ovládal, aby nepodľahol krutým predstavám. Muž v uniforme mu ukazoval cestu. Obchádzal sanitku a policajné auto. Pohľad jeho zvedavých očí zaletel do priekopy. Stihol zbadať prevrátené osobné auto. Pri okraji vozovky uvidel ležať malého, plyšového medvedíka. Ležal opustený, akoby nikto nejavil o neho záujem. Ľudia okolo neho mali teraz iné starosti, pobehovali okolo sanitiek a zachraňovali ranených.
" Určite sa v aute viezlo dieťa. " - spomenul si Ivan na Števka a Hanku.
" Ako dobre, že tu nie sú, " - ustarostene si vydýchol. Na chvíľu zatúžil po ich teplom objatí.
Konečne ho policajt, ktorý riadil cestu znovu pustil. Spokojne si vydýchol. Cítil, ako tá nehoda na neho zapôsobila. Zapol rádio. V aute sa rozľahol príjemný zvuk melódie.
Ani si nevšimol, ako dlho uháňal, keď sa pred ním ukázali prvé záblesky rozsvieteného mesta. K nim sa postupne pridávali ďaľšie a ďaľšie. Vítali ho svetlá nespočetných reklám. Namieril si to priamo do firmy. Osvetlenými ulicami sa blížil k cieľu.
Ešte posledná zákruta. A už vidí biele múry svojej firmy. Nachádzala sa na tichom prázdnom mieste v prenajatom rodinnom dome. Obklopovali ju krásne, ihličnaté stromy - smreky. Vypínali sa ako štíhli mládenci prekypujúci zdravím.
Ivan zabrzdil rovno pred bránkou. Vystúpil a porozhliadol sa. Otvoril bránku a blížil sa tichou alejou k domu. Svetlo pouličnej lampy dopadalo na dlažbový chodník. Neuniklo mu množstvo rozsypaného piesku, ktorý tu ešte od leta nechali stavbári. Rýchlo pridal do kroku. Ešte pár krokov a bol pri hlavných dverách.
V mesačnom svetle si všimol zámok na dverách. Bol nalomený. Chvíľu váhavo stál a hľadel na obrysy vchodových dverí.
" To sú predsa stopy lúpežného vlámania, " - uvažoval neveriac vlastným očiam. Takéto zakončenie cesty vôbec nepredpokladal.
" Radšej idem zavolať políciu. " - rozhodol sa a vytiahol svoj mobilný telefón.
